Energiu na prevádzku spotrebičov potrebuje priemysel, doprava a ľudia v domácnosti - od kotlov ústredného kúrenia až po televíziu. Veľké množstvo tejto energie sa vyrába spaľovaním fosílnych palív. Obnoviteľné zdroje energie, ako sila vetra a slnečné žiarenie, zohrávajú pri získavaní energie čoraz väčšiu úlohu.

Neobnoviteľné zdroje energie
Ropa, uhlie a zemný plyn sú fosílne palivá, pretože vznikli z pozostatkov (fosílií) dávno uhynutých živočíchov a rastlín. Pri spaľovaní uvoľňujú energiu, ktorá sa využíva na tvorbu pohonnej sily. Fosílne palivá sú neobnoviteľné zdroje energie, pretože raz sa vyčerpajú.

Uhlie: asi 20% energie na svete sa vyrába z uhlia a jeho spotreba stále stúpa.

Ropa a zemný plyn: asi 60 % energie na svete pochádza z ropy a zemného plynu. Ropné produkty sú hlavným palivom používaným v doprave. Ropa aj zemný plyn sa spaľujú na výrobu tepla.

Obnoviteľné zdroje energie
Obnoviteľné zdroje energie sú také, ktoré sa v budúcnosti nevyčerpajú. Väčšina „obnoviteľných“ zdrojov je čistejšia a menej škodlivá pre životné prostredie ako pevné palivá.

Veterná energia: turbíny poháňané vetrom vytvárajú elektrinu na ,,veterný farmách“, ako v Altmont Pass v Kalifornii, USA. V 80. rokoch sa na svete postavilo vyše 20 000 veterných turbín. Vedci odhadujú , že do roku 2030 môže energia získaná z vetra zabezpečiť viac ako 10% svetovej spotreby elektrickej energie.

Slnečná energia: Slnko je čistý zdroj obnoviteľnej energie. Slnečná energia sa premieňa na elektrinu vo fotoelektrických (solárnych) článkoch, ktoré sa používajú na pohon rozličných prístrojov, vrátane počítačov, vesmírnych druhov a telefonických spojov vo vzdialených oblastiach. Slnečné teplo sa v mnohých krajinách s horúcim podnebím využíva na ohrev vody.

Prílivová energia: prílivová energia sa získava na priehradách postavených v ústiach riek vlievajúcich sa do mora. Ako príliv stúpa alebo klesá, voda v priehrade sa udržuje na jeho vysokej alebo nízkej úrovni. Pri rozdiele úrovni vody asi 3 m prúdi voda veľkými turbínami.

Vodná energia: vodná energia sa získava z priehrad a vodopádov. Padajúca voda poháňa turbíny, ktoré zasa poháňajú generátory. Asi 7 % energie vo svete pochádza z hydroelektrární.

Geotermická energia: geotermická energia sa získava z tepelnej energie v zemskej kôre. V súčasnosti sa väčšina geotemických energie získava v oblastiach s aktívnou sopečnou činnosťou, ako je Island a Nový Zéland. Asi 20 krajín využíva geotermickú energiu na vykurovanie alebo na výrobu elektriny.

Energia vĺn: energia vĺn sa stále skúma a vyvíja. Postavilo sa niekoľko pokusných generátorov. Niektoré sú na morskom pobreží, iné sú určené pre hlboké more, kde sa energia obsiahnutá v jednom metre vlny môže rovnať zdroju energie napájajúcemu 50 elektrických piecok.

Bioenergia: energia z biomasy sa získava z organických látok, ako je drevo a poľnohospodársky odpad. Elektrárne na bioenergiu sa stavajú v mnohých krajinách.

J a d r o v á  e n e r g i a
Nukleárna (jadrová) energia sa získava na základe štiepenia atómov uránu a plutóna. Na svete existuje asi 350 jadrových elektrární a tieto dodávajú viac ako 5% svetovej energie. Jadrové elektrárne neprodukujú škodlivé plyny a nepripievajú ku globálnemu otepľovaniu, ale vážnym rizikom sú nehody a likvidácia palivových tyčí.

Riziká jadrovej energie
Jadrový odpad si udržuje svoju nebezpečnú rádioaktivitu ešte celé tisícročia a jeho skládky musia byť hlboko pod zemou alebo v mori. Poruchy jadrových elektrární, ako napr. havária v Černobyle (Ukrajina) roku 1986, môžu státisíce ľudí vystaviť nebezpečenstvu ožiarenia a kontaminovať milióny štvorcových kilometrov pôdy.

Jadrová energia (atómová energia) je energia „uložená“ v jadre atómu, ktorá sa môže uvoľniť počas vhodnej jadrovej reakcie. Uvoľňuje sa vo forme pohybovej energie častíc, ktoré počas reakcií unikajú z jadra. Po rozštiepení jadra sa jeho časti odpudzujú veľkými elektrostatickými silami, čím získajú veľkú pohybovú energiu, ktorú postupne odovzdávajú atómom prostredia, ktorým prenikajú. Prostredie sa ionizuje a silne zohrieva. Takáto premena sa využíva v jadrových reaktoroch a v jadrových bombách, ktoré sú pre ľudstvo veľmi hrozivé. Jadrová reakcia je premena jadra atómu, ktorá nastáva počas vzájomného pôsobenia s iným jadrom alebo elementárnou časticou. Pri jadrovej reakcií sa môže zmeniť nukleónové číslo, protónové číslo, ťažšie jadro sa môže rozštiepiť na menšie časti (štiepenie jadier), ľahké jadrá sa môžu zlučovať - termonukleárna reakcia.