Avšak dilatometrické pokusy dokázali, že aj pri veľmi pomalom zahrievaní na teplotu 1235°C sa vytvorilo len malé množstvo fázy tekutosti so stále zostávajúcim h-karbidom. To dokazuje, že samotná homogenizácia molybdénu pri difúzii v tuhom skupenstve je značne pomalá a pravdepodobne až príliš pomalá na to, aby sa dala získať dostatočne homogénna mikroštruktúra za technický čas spekania. Táto práca skúmala vplyv teploty za spekania, a obzvlášť vplyv zmeny spekania v tuhom skupenstve na spekanie vo fáze tekutosti, na mikroštruktúru a mechanické vlastnosti molybdénových zlievaných ocelí, aby sa zistilo, či prechodná fáza tekutosti je vôbec užitočná alebo dôležitá pri spekaní vysoko pevných zlievaných molybdénových ocelí.

Pokusná technika:
Testované vzorky boli vyrobené zmiešaním železného prášku ASC 100.29, molybdénového prášku <10mm (vytriedené čiastočky nad 25mm, aby sa odstránili výčnelky) a prírodného grafitu spolu s 0,25% HWC ako tlakového mazadla a zoskupovaním zmesí práškov pri 600MPa a 1200Mpa, respektíve, v tlakovom zariadení s plávajúcim lisom pre neštandartné ťažné testovacie vzorky (pozri obr. 1). Toto špeciálne zariadenie dovoľuje vytvoriť kompakčný tlak až do 1400Mpa. Spekanie sa uskutočnilo v peci s molybdénovou zahrievacou cievkou. Atmosféru tvoril čistý technický vodík. Aby sme sa vyhli dekarbonizácii, použili sme nádoby s alumina-5% grafit substanciou. Po spekaní boli člny posunuté do vodou chladenej zóny v peci. Metalografické sekcie boli pripravené rozomletím a vyleštením vzoriek. Vzorky boli potom 2 minúty leptané v Nitale, aby sa otvorili póry. Nakoniec boli znova vyleštené, aby sa odstránila rozleptaná vrstva. Hustota vzoriek bola zmeraná vytlačením vody po impregnácii vodu-odpudzujúcim sprayom. Zmeny v rozmeroch sa vypočítali zo zmien dĺžky vzorky, t.j. kolmo na smer stláčania. Test pevnosti v ťahu bol vykonaný rýchlosťou 2,5mm za minútu. Na nárazové skúšky vzoriek (nevrúbkovaných) bol použitý prístroj Charpy za použitia maximálne 150 J energie. Vysintrovaná mikroštruktúra:
Vyleštené plochy (obr.2) jasne ukazujú variácie tvarov a veľkostí pórov. Ak si porovnáme vzorky sintrované pri 1200 a 1240°C (obr.2a,b), v druhom prípade je vidieť formácia sekundárnych pórov v miestach molybdénových čiastočiek. Je to spôsobené fázou tekutosti a výsledkom je zhrubnutie a zaokrúhlenie pórov. Tento efekt je len o trochu zreteľnejší pri 1320°C ako pri 1240°C (obr.2b,c). Pri 1360°C sa vytvorila trvalá tekutá fáza, ktorej výsledkom bol prílišný rast zŕn a spájanie sa pórov (obr.2d), s týmito materiálmi sa preto ďalej nepracovalo.