Sekcie rozleptané Nitalom (obr.3) odhaľujú jasné rozdiely v homogenite molybdénu medzi materiálmi spekanými v tuhom a kvapalnom skupenstve. Pri 1160 a 1200°C nastala menšia difúzia molybdénu, ale väčšinou iba pozdĺž ohraničení zŕn, ako to indikujú bainitické a martenzitické zóny (HV0,02 = 350...450) v sorbitickej mikroštruktúre (HV0,02 = 150...200). Čiastočky molybdénu tu stále zostávajú, ale ako ukázalo leptanie s Murakami, pretransformovali sa na h-karbid. Pri 1240 a 1280°C nie je zjavný žiadny h-karbid a mikroštruktúra je zväčša bainitická. Niektoré martenzitické (HV0,02 = 450...550) oblasti sa objavujú okolo najväčších sekundárnych pórov, čo poukazuje na vyšší obsah molybdénu (obr.3c). Niekoľko sorbitických ostrovov označuje najväčšie železné častice, v ktorých ešte nebola úplne dosiahnutá homogenizácia. Pri 1320°C zmizli sorbitické aj martenzitické oblasti a mikroštruktúra vyzerá vcelku homogénne (obr.3d). Na získanie kvantitatívnej informácie o variáciách obsahu molybdénu v rôzne vysintrovaných vzorkách bola uskutočnená analýza pomocou mikrosondy. Obr.4 ukazuje krokovo nasnímané WDS profily (k-pomery) mikrosondážnym analyzérom ARL SEMQ pre teploty 1200 a 1280°C. Za účelom použitia rovnakej mierky sme si nevšímame častice h-karbidu prítomné v predošlých materiáloch. Rozdiely v obsahu molybdénu v oblastiach s jeho vyšším a nižším obsahom nie sú pri materiáli vysintrovanom v tuhom skupenstve prílišné. Obsah molybdénu sa mení len v rozmedzí 1-3% (samozrejme s výnimkou h-karbidov, ktoré obsahujú až 60% molybdénu). Toto potvrdzuje, že homogenizácia molybdénu čiastočne nastáva aj pri spekaní v tuhom skupenstve. Avšak v materiáloch spekaných za tekutého stavu je distribúcia molybdénu značne homogénnejšia a variácie v obsahu uhlíka už nedokáže mikrosonda rozlíšiť, aj keď pod optickým mikroskopom to ešte možné je (pozri obr.3,12). Preto sa zdá, že ani použitie jemného molybdénového prášku nevedie k homogénnej mikroštruktúre pri spekaní len za tuhého skupenstva. Toto môže byť dané stále nedostatočnou difúznou oblasťou. Avšak z veľkostí druhotných pórov do 30mm môžeme usúdiť, že počas miešania nastáva určité nakopenie molybdénových čiastočiek, čo aspoň čiastočne poukazuje na neefektívnosť použitia jemných molybdénových práškov. Vlastnosti po spekaní:
Vlastnosti vysintrovaných materiálov ukazujú obr. 5-11 ako funkciu sintrovacej teploty. Medzi 1200 a 1240°C je zjavný pokles hustoty a korešpondujúca expanzia, ktorá poukazuje na prerušenie kontaktu častíc pri tekutej fáze, túto expanziu tiež možno pozorovať na dilatometrických grafoch.