Expanzia a výsledná strata hustoty vyzerajú byť nevyhnutným následkom fázy tekutosti a tým prirodzeným problémom mnohých ocelí pripravených s prvkových práškov. Tu sú preto vo výhode predzlievané prášky, lebo počas spekania majú tendenciu zmenšovať sa. Mechanické vlastnosti okrem tvrdosti vykazujú obrovské zlepšenie ako následok spekania v tekutej fáze. Zlepšenie je zreteľnejšie pri predĺžení ako pri húževnatosti a pružnosti čo zdôrazňuje, že ťažnosť je citlivejšia na mikroštruktúrnu homogenitu ako pevnosť. Tento efekt sa objavuje aj pri wolfrámových oceliach. Nárazová energia je nakoniec asi 3 krát vyššia po spekaní pri 1240°C ako pri 1200, čo značne vyzdvihuje efekt mikroštruktúrnej homogenity, hoci zmena na menej početné, ale väčšie, okrúhlejšie a zväčša izolované póry, môže k tomuto prekvapivému zlepšeniu tiež prispievať. Všeobecne je pozitívny efekt tekutej fázy výraznejší pri vyšších kompakčných tlakoch. Vysoká hustota (t.j. pevnosť) materiálov vychádza z ich lepšej mikroštruktúrnej homogenity. Z toho teda vyplýva, že lepšia homogénnosť molybdénu získaná pri spekaní v stave tekutosti spôsobuje také zlepšenie mechanickej pevnosti, že slabá strata hustoty je viac ako vykompenzovaná. Zvlášť tie vlastnosti, ktoré sa pri pórovitých spekaných materiáloch považujú za neuspokojivé, ako je ťažnosť a nárazová pevnosť, sa zlepšili hlavne vďaka spekaniu za tekutého skupenstva. Mikroštruktúra a vlastnosti chladených a temperovaných materiálov:
Prvky VIa sú najefektívnejšie pri materiáloch určených na použitie pri vysokých teplotách, lebo zlepšujú schopnosť tvrdnutia a odolnosť proti zmäknutiu pri vysokej teplote. Molybdénová oceľ bola tiež otestovaná v podmienkach schladenia a temperovania. Vysintrované vzorky boli austenitizované 45 minút pri 860°C, schladené olejom a temperované 1 hodinu pri 300°C. Vzorky boli metalograficky preskúmané, ako je opísané vyššie. Avšak dlhodobé leptanie na otvorenie pórov sa ukázalo byť nepotrebné, lebo póry sa pri leštení neuzavreli vzhľadom na vyššiu tvrdosť vzoriek. Mechanické testy zahŕňali skúšku pevnosti transverzným lámaním (1mm/min), skúšku tvrdosti a nárazovej energie. Mikroštruktúra pri tepelnom spracovaní:
Opísali sme, že nehomogénnu distribúciu wolfrámu možno vidieť v mikrografoch ako teplom spracovávaných tak spekaných materiálov. Toto sa ukázalo aj pri molybdéne. Keď si porovnáme vzorky sintrované pri 1200 a 1240°C (obr.12), v druhom prípade je evidentný veľký nárast oblasti obsahujúcej molybdén (svetlá farba) a obmedzenie oblastí s nízkym obsahom molybdénu (tmavá farba) len na niekoľko izolovaných škvŕn, kým pri 1200°C stále ešte prevažujú.