Pri stále vyšších sintrovacích teplotách sú tmavé ostrovy s nízkym obsahom molybdénu ďalej rozrušované, hoci kompletne sa nestrácajú ani pri 1320°C, čo efektne ilustruje citlivosť metalografického skúmania jemných variácií obsahu uhlíka. Metalografia je teda nápomocnejšia ako mikrosondová analýza. Je však skôr nepravdepodobné, že tak malé nehomogénnosti molybdénu by vnímateľne ovplyvnili mechanické vlastnosti.

Mechanické vlastnosti pri tepelnom spracovaní:
Ako vidno na obr.13 tvrdosť po tepelnom spracovaní sa nemení ako funkcia sintrovacej teploty tak významne ako po sintrovaní. Toto nie je zvlášť prekvapivé, keďže materiály spekané v tuhom skupenstve sa skladajú z oblastí z nízkym obsahom molybdénu, ktoré mäknú počas temperovania (HV0,02 = 280), a z celistvej siete oblastí s vysokým obsahom molybdénu, ktoré majú oveľa vyššiu tvrdosť (HV0,02 = 420...440). Toto vyúsťuje do priemernej makrotvrdostnej hodnoty, ktorá sa nemusí veľmi odlišovať od hodnôt homogénneho materiálu strednej tvrdosti (HV0,02 = 380...420). Naopak pevnosť pri transverznom lámaní a nárazová energia sú spekaním tekutou fázou rozhodne ovplyvnené. Hodnoty nárazovej energie tepelne spracovaných materiálov sú oproti hodnotám u spekaných materiálov asi polovičné, ale tvar grafov je rovnaký (obr.14), čo vykazuje očividné zlepšenie spôsobené tekutou fázou. Toto tiež platí pre pevnosť pri skríženom lámaní (obr.15). Teda účinok tekutej fázy a výsledná mikroštrukturálna homogenizácia sú zreteľné tak pri tepelne spracovaných materiálov ako u spekaných. Spekanie za tekutého skupenstva môže byť preto považované za podstatné pre tepelne namáhané molybdénové ocele. Únavové charakteristiky do tejto práce zahrnuté neboli. Výskum momentálne prebieha, aby sa mohlo určiť, či únavové charakteristiky korešpondujú s tu opísanými monotonickými charakteristikami, alebo či nehomogénna mikroštruktúra je výhodou pri únavnom zaťažení, ako to platí pre sintrované ocele typu 4600. Záver:
Efekt spekania s tekutou fázou bol skúmaný na zlievaných oceliach Fe-1,5%Mo-0,7%C. Ocele boli vyrobené s prvkových práškov pri rôznych sintrovacích teplotách. Zistilo sa, že prechodná fáza tekutosti generovaná nad približne 1230°C, silne ovplyvňuje homogenizáciu molybdénu počas spekania. Spekanie pod touto kritickou teplotou, bez fázy tekutosti, vedie k určitej difúzii molybdénu, ale jeho čiastočky zostali h-karbidmi a jeho distribúcia mala ďaleko do homogénnosti aj napriek použitiu veľmi jemných molybdénových práškov. Pri spekaní s tekutou fázou, distribúcia molybdénu bola veľmi rovnomerná, ako to dokazuje metalografická a mikrosondová analýza.