Vesmír

Celý známy vesmír obsahuje odhadom 100 miliárd galaxií, ktoré sú zoskupené do masívnych kôp. Galaxia je súbor hviezd, plynu a prachu, ktoré vďaka gravitácii držia pohromade. Najmenšie galaxie sú veľké niekoľko stoviek svetelných rokov a obsahujú asi 100.000 hviezd. Najväčšie majú priemer až 3 milióny svetelných rokov a obsahujú viac ako bilión hviezd. O ich vzniku toho vieme dodnes veľmi málo. Všetky však vznikli pred miliónmi rokov ako mohutné rotujúce oblaky plynu a prachu. Odhaduje sa, že vesmír tvorí viac ako 100 miliárd galaxií, ktoré sú od seba veľmi vzdialené. Najbližšia Galaxia je od nás vzdialená 170.000 svetelných rokov. Je ňou Veľký Magellanov oblak.

VýVOJ VESMíRU: predpokladá sa, že vesmír vznikol pred 13 miliardami rokov po explozii, ktorú nazývame veľký tresk(big bang)
Teória veľkého tresku: Na začiatku energia a hmota boli sústredené v maličkej guľôčke s nekonečnou hustotou a s teplotou miliardy a miliardy ráz vyššou, než je teplota Slnka. V zlomku sekundyy sa uvoľnili hmotné častice a vesmír sa začal rozpínať. Po čase sa sformovali husté oblaky vodíka a hélia. Tieto oblaky sa zhromažďovali v hustých skupinách. Zo začiatku bol vesmír taký hustý, že cezeň nepreletelo ani svetlo a bol veľmi tmavý. Po niekoľko tisíc rokoch teplota klesla na niekoľko tisíc stupňov. Oblaky sa zvoľna rozplývali. To znamenalo, že svetlo sa mohlo pohybovať ďalej a vesmír sa stal priehladným tak, ako je teraz. Prvé galaxie sa začali formovať zo zhlukov plynov. Asi 10 000 miliónov rokov po veľkom tresku sa Slnko a planéty slnečnej sústavy vytvorili v jednom z ramien galaxiu, ktorá dostala názov Mliečna cesta. Dnešný vesmír obsahuje nespočetné množstvo miliónov hviezd a planét, obrovské oblaky plynov a prachu, oddelené ohromnými vzdialenosťami prázdneho priestoru. O 300 000 rokov neskôr začali vznikať prvé zhustené látky, ktoré sa v priebehu ďaľších 9,2 miliardami rokov vyvinuli do dnešnej podoby.

PRED 13 MILIARDAMI ROKOV:v okamihu veľkého tresku bola všetka hmota a energia sústredená v jedinom bode. Vesmír má rozpätie vyše 26 miliárd svetelných rokov. Svetelný rok je vzdialenosť, ktorú svetlo preletí za jeden rok. Predstavuje 9461 miliárd km.

Slnko je veľmi horúca plynná guľa pozostávajúca prevažne z vodíka a hélia, ktorá generuje energiu. V jeho jadre dochádza ku kolízii a fúzii vodíkových jadier, a tým vzniká hélium. Touto reakciou sa generuje energia a s ňou aj teplo a svetlo. Energia sa dostáva na povrch Slnka (do fotosféry) a cez chromosféru do vesmíru. Slnko vysiela infračervené, ultrafialové žiarenie, svetlo... Od atmosféry Zeme sa odrazí približne 30 % slnečného žiarenia. Atmosféra pohltí približne 20 % slnečného žiarenia. Na zemský povrch sa dostane približne 50 % slnečného žiarenia. Slnečnú energiu zachytávajú slnečné kolektory.

Čierna diera je miesto vo vesmíre, v ktorom je skoncentrované také veľké množstvo hmoty, že objekty, ktoré sa nachádzajú v určitej vzdialenosti, nemajú šancu uniknúť.

Zaujímavosti planéty Zem : Planéta Zem sa od okamihu svojho vzniku až do dnešného dňa nikdy nenachádzala dvakrát na tom istom mieste? Súčasne so svojím obehom okolo Slnka absolvuje spolu so Slnkom i s ostatnými planétami slnečnej sústavy veľký obeh planetárnych sústav, ktoré sú súčasťou hviezdnych systémov jedného z ramien našej galaxie.

Prvý raz sa vedcom podarilo objaviť mimo našej slnečnej sústavy planétu podobnú Zemi. Nachádza sa v súhvezdí Váhy a obieha okolo malej a chladnej hviezdy nazývanej červený trpaslík. Na planéte, ktorá ešte nemá meno a nazýva sa len G1581c, panujú teploty od nula do štyridsať stupňov, čo znamená, že sa na nej môže nachádzať voda v kvapalnom skupenstve.

Úniková rýchlosť :Ak hodíme loptu do vzduchu, zemská príťažlivosť ju začne pomaly pribrzďovať, až napokon lopta spadne dolu. Ak by sme boli schopní vyhodiť ju rýchlosťou 40 000 km/h, tiež by sa jej let spomaľoval, ale i spomalená rýchlosť by ešte stačila na to, aby sa lopta vymanila z gravitácie Zeme a dostala sa do vesmíru. Takáto rýchlosť sa nazýva úniková rýchlosť. Túto rýchlosť musia dosiahnuť rakety, ak majú uniknúť zo sféry príťažlivosti Zeme.

Planéty : Sú to najznámejšie telesá Slnečnej sústavy. Okrem oddávna známych tzv. terrestriálnych (Zemi podobných) planét sa už ľudia vďaka pozorovacej technike a vesmírnym sondám dozvedeli mnoho aj o tzv. plynných obroch. Na týchto stránkach sa dozviete veľa o zložení planét, ich pohybe, gravitácii ako aj o ich prirodzených satelitoch a ľudskom výskume.
Terrestriálne planéty : Merkúr , Venuša , Zem , Mars
Plynný obri : Jupiter , Saturn , Urán , Neptún
Trpasličie planéty : Pluto je bývalou planétou, ktorá sa však nedávno zmenila na "trpazlíčiu planétu" a naša sústava má odvtedy len osem planét.

Merkúr : Planetárne údaje : Hmotnosť (Zem=1): 0,055 , Hustota (voda=1): 5,43,
Úniková rýchlosť: 4,30 km/s, Max. povrchová teplota: +427°C, Min. povrchová teplota: -212°C ,Počet mesiacov : 0, 80% z celkovej hmostosti planéty tvorí železný nikel .