Úvod

Hviezdna obloha púta na seba pozornosť ľudí už od nepamäti. Je nevyčerpateľným zdrojom poznatkov a záhad, ktoré patria každému z nás. Na pozorovanie mnohých úkazov na oblohe nám často stačí iba náš zrak a nič iné. Tým, ktorí chcú vidieť viac a ďalej do hĺbky hviezdneho sveta, je dobrým pomocníkom ďalekohľad. V každom väčšom meste je hvezdáreň, v ktorej si môžeme prístupnými ďalekohľadmi pozrieť na oblohe to, čo nás zaujíma.

Obloha a procesy na nej nás akosi mimovoľne ovplyvňujú a sprevádzajú každý deň, každý z nás sa aspoň raz do dňa pozrie na oblohu, cez deň tam samozrejme nehľadá hviezdy ale uisťuje sa či bude pekne a bude nás sprevádzať Slnko alebo či nás čaká daždivé počasie a budeme musieť vybrať dáždniky. Po zotmení nám funkciu Slnka nahradí Mesiac a hviezdy. Hovorí sa, že keď je v zime večer jasno a je vidieť hviezdy a mesiac tak bude mrznúť. Myslím si, že tato pranostika je pravdivá lebo už sa mi to viackrát potvrdilo. Sú však okamihy, keď náš zrak zablúdi na oblohu z celkom iných dôvodov. Vtedy pohľadom a mysľou mierime ďalej a sme radi, keď je obloha bezoblačná. V tých chvíľach si akosi mimovoľne uvedomujeme, že i my vlastne patríme do sveta hviezd, sme jeho súčasťou a naopak, krása dennej či nočnej oblohy je súčasťou okolitej živej i neživej prírody. Vo dne dominuje na oblohe Slnko. Majestátne prechádza, ako sa nám zdá od východu na západ. Iba zriedkavo zazrieme na oblohe aj málo zreteľnú siluetu Mesiaca.

V ranných a večerných zorách vídame z času na čas Venušu ako Zorničku či Večernicu. Sú však chvíle, keď na dennej oblohe uvidíme okrem planét aj jasnejšie hviezdy. Je tam aj Mesiac, ale tmavý, obrátený k nám svojou neosvetlenou stranou. Zakrýva Slnko. Je to v čase úplného zatmenia Slnka. Takéto udalosti sú veľmi vzácne a trvajú iba niekoľko minút. Častejšie prejde Mesiac pred Slnkom kúsok bokom a zacloní ho iba čiastočne. Hviezdy pri tomto jave nevidíme a nenastane ani zmena intenzity slnečného žiarenia a preto keď o takomto zatmení nevieme vopred, často si to voľným okom ani nevšimneme. Východ a západ Slnka patria k nádherným úkazom na oblohe. Príroda prechádza celou stupnicou farieb čo v nás umocňuje naše pocity, že príroda je dokonalý mechanizmus plný farieb. Východ a západ Slnka sa síce pravidelne opakujú každý deň, ale meniace sa atmosferické podmienky vytvárajú z nich vždy jedinečný, neopakovateľný zážitok. Západ slnka a pozorovanie hviezd len tak voľným okom na nekonečnej nočnej oblohe sa odjakživa spája s romantikou, ktorú vyhľadávajú páry na celom svete.

Nočná obloha sa nám javí na prvý pohľad čierno-biela. Je posiata trblietajúcimi sa hviezdami a pokojným svetlom žiaria na nej planéty a mesiac. Tu i tam možno zazrieť letiaci meteor. Iba zriedkakedy naruší nočnú oblohu kométa s dlhým chvostom. Ak však vlastníme malý hvezdársky ďalekohľad, obloha nám odkryje ďalšie zaujímavé objekty a čiastočne i farebnosť hviezdneho sveta.

Astronómia

Astronómia je 1 z najstarších vied, v minulosti bola astronómia (grécky Astron=hviezda, Nomos=zákon) šieste zo siedmych slobodných umení. Tieto predmety tvorili základ vyššieho vzdelania pre slobodných rímskych občanov. Z cyklu deviatich disciplín v dobe rímskeho cisárstva vylúčili lekárstvo a staviteľstvo; zvyšných 7, tzv. Septem artes liberales(gramatika, dialektika, rétorika, geometria, aritmetika, astronómia, hudba) zodpovedalo odborom, tvoriacim základ všeobecného vzdelania. Ako prírodná veda v dnešnom chápaní sa astronómia začala rozvíjať až v 16. storočí prácami Kopernika, Galiieiho, Keplera a Newtona.