Astronómia je vlastne veda o vesmíre, ktorá sa zaoberá vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzajomným pôsobením vesmírnych telies a ich sústav. Predmetom výskumu astronómie su všetky objekty vesmíru:slnečná sústava, jej telesá a objekty (Slnko, planéty s mesiacmi, medziplanetárna hmota zahŕňajúca kométy, planétky, meteority a medziplanetárny prach), hviezdy a všetky ostatné telesá našej hviezdnej sústavy - Galaxie (dvoj-hviezdy, hviezdokopy, hmloviny, medzihviezdna hmota), hviezdne sústavy (galaxie, kvazary, skupiny galaxii a kopy galaxií, supergalaxie, Metagalaxia, medzigalaktická hmota), ako aj všetky druhy žiarenia vo vesmíre ( kozmické žiarenie, reliktové žiarenie, neutrina) a sám vesmír ako celok.

Prvé nesporné astronomické poznatky nachádzame u starých kultúrnych národov, akými boli v Ázii Sumeri, Babilončania a Číňania, v Afrike Egypťania, v Amerike Mayovia, v Európe Briti. Obrábanie pôdy a pestovanie poľnohospodárskych plodín si vyžiadali usadlý spôsob života a veľmi skoro aj snahu pochopiť a predvídať pravidelne sa opakujúce javy prírody a oblohy. Pravdepodobne už v 5. tisicročí pred našim letopočtom sa začal používať na astronomické merania gnomon, jeden z najstarších prístrojov astronómie, ktorým sa určovala výška Slnka. Bola to obyčajná tyč kolmá na vodorovnú plochu. V Egypte už v 3.tisícročí pred n. l. používali na meranie času cez deň slnečné hodiny. Aby pravidelne sa opakujúce záplavy na Níle Egypťanov neprekvapili, vyvinuli už pomerne skoro spoľahlivý kalendár. Slnečný rok mal 365 a ¼ dňa. V dobe 2700-2400 pred n. l. využívali Egypťania astronomickú orientáciu podľa svetových strán pri stavbe pyramíd.

V roku 2461 pred n. l. Číňania prvýkrat zaznamenali konjunkciu planét. Približne 2000 rokov pred n. l. Číňania poznali pohyb Slnka už tak presne, že mohli predpovedať zatmenie Slnka i Mesiaca. Babilončania už v období 2400 až 2200 pred n. l. poznali 5 “blúdivých hviezd”- planét, mali určitú predstavu o ekliptike a hviezdnu oblohu rozdelili na súhvezdia s názvami, ktorých väčšina sa zachovala dodnes. Vypracovanú mali aj teóriu pohybu Slnka, Mesiaca planét s predstavou ôsmich sfér, uprostred ktorých je Zem. V kamennej a bronzovej dobe sa rozvíjala pozdĺž pobrežia Atlantiku a Severného mora megalitická kultúra. Najznámejšou pamiatkou z tohto obdobia sú monumentálne kamenné stavby pri Stonehenge na juhu Anglicka z rokov 2600 až 1700 pred n.l. Obrovské kamenné kvádre a vyhĺbené jamky naplnené kriedovým prachom umožňovali prehistorickým astronómom zistiť význačné polohy Slnka a Mesiaca na oblohe. Kamenné observatórium slúžilo našim predkom ako spoľahlivý kalendár na sledovanie ročných období a pravdepodobne aj na predpovedanie zatmení Slnka a Mesiaca.

Približne zo 7. st. pred n. l. pochádza najstaršia známa učebnica astronómie Mul apin, vznikla v Mezopotámii v období najväčšieho rozmachu babylonskej astronómie. Prvý hviezdny katalóg , obsahujúci pomerne presné polohy 809 hviezd, bol zostavený v 4. st. pred n. l. v Číne.

Aj z uvedených stručných informácií je zrejmé, že začiatky astronómie vychádzali z praktických potrieb vtedajšieho človeka. Ale súčasne aj zo snahy poznať nepoznané a vniknúť do zákonitostí prírody. Vtedajší astronómovia sa zameriavali prevažne na určovanie pravidelnosti v pohyboch Slnka, Mesiaca, planét a hviezd, na zisťovanie periodicity ročných období a na zavedenie čo najvhodnejšieho kalendára.