Aj keď babilončania a ostatné dávne národy veľmi prispeli k rozvoju astronómie, až Gréci priviedli astronómiu na kvalitatívne vyššiu úroveň. Prudký rozvoj astronómie v Grécku nastal v 6.st. pred n. l.. Významnou črtou gréckej astronómie bol prechod od pozorovania a registrovania javov na oblohe k hľadaniu ich príčin a k pokusom o ich systematický, vedecký výklad.

Slnečná sústava

Slnečná sústava vznikla asi pred 4.6 miliardami rokov z rozsiahlej plynovo-prachovej hmloviny. Vzájomné gravitačné zhlukovanie jednotlivých častí hmloviny postupne sformovalo centrálnu hviezdu (Slnko), deväť planét a ich 66 doteraz známych mesiacov, 6 veľkých planétok s priemerom najmenej 300 km a nespočítateľné množstvo menších planétok, komét a meteoritov. Všetky tieto telesá i s priestorom, v ktorom sa pohybujú, tvoria slnečnú sústavu. Priestor medzi jednotlivými telesami sústavy je vysokým vákuom, aké v súčasných pozemských laboratóriách nedokážeme utvoriť. Nie je však celkom prázdny. Vypĺňa ho medziplanetárna hmota-medziplanetárny prach a plyn. V podstate je to zvyškový materiál plynovo-prachovej hmloviny, ktorý sa nespotreboval pri stavbe telies slnečnej sústavy.

Rozmery slnečnej sústavy sú v porovnaní so strednými vzdialenosťami hviezd malé. Najvzdialenejšia planéta Pluto je k Slnku 6890 ráz bližšie ako najbližšia hviezda Proxima Centauri. Slnečná sústava je iba nepatrná časť vesmíru. Pre nás je však dôležitá preto, lebo v nej žijeme. Takmer celá hmotnosť slnečnej sústavy pripadá na Slnko. Obsahuje z nej 99.866%. O zvyšok hmotnosti sa podelili planéty, ich mesiace, planétky, meteoridy a medziplanetárny prach a plyn.

Planéty

Názov planéta pochádza zo starogréckeho výrazu planetai, čo znamená tulák. Už v staroveku si niektorí pozorovatelia oblohy všimli, že planéty sa pohybujú inak ako okolité hviezdy. Na rozdiel od hviezd sa nezdalo, že by sa planéty na oblohe držali tých istých dráh. Blúdili po oblohe a zjavovali sa v rôznych obdobiach roka na rôznych miestach. 5 blúdivých hviezd-planét poznali ľudia už v dávnej minulosti. Každá kultúra mala pre ne svoje vlastné názvy. Pre naše generácie sa udržali ich mená spojené s antickou rímskou mytológiou; Merkúr-boh obchodu a zisku, Venuša-bohyňa lásky, Mars-boh vojny, Jupiter-najvyšší boh a Saturn-starý boh roľníctva. Planéta Urán patrí už novoveku. Objavil ju anglický astronóm a optik nemeckého pôvodu William Herschel v roku 1781. Existencia Neptúna a Pluta sa zistila len náhodou a to pri pozorovaní a zdôvodňovaní nepravidelnosti dráhy Uránu.

Siedmu planétu Uránom pomenoval nemecký astronóm johann E. Bode. Jej meno nezapadá do radu mien predchádzajúcich planét pomenovaných podľa rímskych bohov. Urán bol bohom neba z prvej generácie gréckych bohov. Mená planét Neptún-rímsky boh mora a Pluto-rímsky boh podsvetia, nenarušili starorímske pomenovania planét.