MERKÚR – je najbližšia planéta k Slnku. Svojím vzhľadom a veľkosťou sa najviac podobá Mesiacu. Doba obehu okolo Slnka je 87.97 dní, doba otočenia sa okolo svojej osi je 58.65 dní a priemer planéty je 4878 km. Merkúr nemá svoj mesiac. Teplota na osvetlenej strane dosahuje 450°C, zatiaľ čo teplota na odvrátenej strane klesá na –180°C.

VENUŠA – je pri pozorovaní zo Zeme po Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe. Avšak jej jasnosť kolíše podľa fázy, najjasnejšia je v splne. Jej jasnosť spôsobujú oblaky, do ktorých je stále zahalená. Na Venuši je mohutná sopečná činnosť, pri nej sa uvoľňuje láva a kyselina sírová. Venuša je vďaka svojej atmosfére ukážkou extrémneho skleníkového efektu, a preto sa tu teplota po celý rok pohybuje okolo 470°C.Nemá svoj mesiac.


ZEM – je jediným známym miestom v celej Slnečnej sústave, kde existuje život. Od ostatných planét sa líši hlavne tým, že sa na nej nachádza voda v kvapalnom stave. Atmosféra Zeme je v celej Slnečnej sústave jedinečná, pretože sa v nej nachádza kyslík a 5 km hrubá ozónová vrstva, ktorá bráni prenikaniu smrtiacemu žiareniu z vesmíru (ultrafialové lúča a iné.) Ďalšia zásluha sklonu zemskej osi a obehu okolo Slnka je striedanie štyroch ročných období.

Jedinou prirodzenou družicou Zeme je Mesiac. Vedci sa dodnes dohadujú o vzniku Mesiaca, ale najpravdepodobnejšia teória je, že nejaké teleso sa zrazilo so Zemou a okolo planéty začali lietať kamenné úlomky, ktoré sa zlučovali a postupne zahrievali. Po vychladnutí vzniklo nové teleso, náš Mesiac. Mesiac má vždy osvetlenú len jednu polovicu, naklonenú k Slnku. Doba od novu do novu je približne 29 dní. Mesiac má taktiež vplyv na oceán, svojou gravitáciou spôsobuje príliv a odliv.


MARS – je červená planéta Slnečnej sústavy. Od 19.st. niektorí ľudia začali veriť, že na planéte existuje život. Túto teóriu však vyvrátila v roku 1965 preletom okolo Marsu sonda Mariner 4. Svoj červený povrch získala planéta vďaka svojim rozsiahlym púštnym oxidom železa, preto môžeme povedať. Na Marse sa taktiež nachádza najväčšia sopka v Slnečnej sústave - Olympus Mons, ktorá sa týči do výšky 24 km. Atmosféra Marsu je príliš riedka a neobsahuje kyslík, takže sa v nej nedá dýchať. Okolo Marsu obiehajú dva mesiace Phobos a Deimos.


JUPITER – je najväčšou planétou v Slnečnej sústave. Je takmer 318krát väčší a priemer má 11krát väčší ako Zem. Na povrchu panujú kruté búrky a vetry. Atmosféru planéty tvoria jedovaté a nedýchateľné plyny (čpavok, vodík, metán). Okolo Jupitera obieha najmenej 16 mesiacov. Z nich 4 sú pozorovateľné aj menšími ďalekohľadmi. V roku 1979 objavil Voyager 1, že okolo planéty krúži tenký a slabo žiariaci prstenec – z kamenných alebo ľadových častíc.