SATURN – je asi najkrajší pre pozorovanie zo Zeme. Je výnimočný tým, že ho obklopuje prstenec. Zo Zeme sa javí, že sa skladá z troch častí, ale kozmická sonda Voyager 1 v roku 1985 objavila, že ho tvoria tisíce uzunkých prstencov. Zloženie planéty je hlavne z vodíka a hélia a jeho jadro je kamenné. Celá planéta je zahalená do pásov mrakov. Okolo Saturnu obieha najmenej 18 mesiacov.


URÁN – sa skladá z vodíka a hélia. Objavený bol v roku 1781 Angličanom Williamom Herschelom. V minulosti zrejme narazilo do Uránu obrovské teleso, ktoré planétu naklonilo, a preto sa prevrátila na bok. Sklon osi je tak najväčší zo všetkých planét a je 97°86‘. Má prstenec. Urán má najmenej 17 mesiacov, medzi najväčšie patria Titania a Oberon, avšak najzaujímavejší je 3x menší Miranda.


NEPTÚN – je predposlednou planétou Slnečnej sústavy. Nazýva sa aj modrá planéta. Je najmenšia z plynných planét a tvorí ju taktiež vodík a hélium. Okolo planéty obieha 8 mesiacov, z ktorých je najväčší Triton. Má aj činné sopky. Na tomto mesiaci, však chŕli miesto lávy tekutý dusík.


PLUTO – je najvzdialenejšou a najmenšou planétou. Astronóm Clyde Tombaugh ho zazrel v roku 1930 pri systematickom pozorovaní oblohy. Pluto obieha po veľmi pretiahnutej dráhe a 20 z 248 rokov sa pohybuje vo vnútri dráhy Neptúna a stáva sa predposlednou planétou. Keď je planéta najbližšie k Slnku, jeho večne zmrznutý povrch sa roztápa, uvoľňujú sa plyny a na určitú dobu má Pluto atmosféru. Okolo Pluta obieha iba jeden mesiac nazvaný Charon.