Vesmír

Vesmír vznikol pred pätnástimi miliardami rokov náhle, v gigantickom výbuchu – veľkom tresku, známom aj pod anglickým termínom Big Bang. Plyny, ktoré unikali z tohto výbuchu, sa napokon zmenili na galaxie, hviezdy a planéty, vrátane Slnka a planéty Zem.

V dvadsiatych rokoch 20-ho storočia objavil americký astronóm Edwin Hubble, že sa galaxie navzájom vzďaľujú a že vzdialenejšie sa vzďaľujú rýchlejšie ako tie bližšie, akoby to boli črepiny z gigantické ho kozmického výbuchu. Delením vzdialenosti galaxií ich rýchlosťami dokázal Hubble vyrátať, kedy k výbuchu došlo. Výsledkom, ku ktorému sa dospelo pomocou najmodernejších a najpresnejších pozorovaní je, že explózia sa odohrala pred 15 miliardami rokov.
Aby si astronómovia toto číslo overili, zmerali vek jednotlivých zhlukov hviezd. S pribúdajúcim vekom hviezdy menia svoju farbu i veľkosť a stávajú sa z nich najprv červení obry a potom bieli trpaslíci. Hviezdy rôznych hmotností sa premieňajú rôznou rýchlosťou, takže aj keď sú tie, ktoré vznikli v jednom určitom zhluku, rovnako staré, niektoré z nich “zostarli“ rýchlejšie. V každom zhluku vyhľadávajú astronómovia najväčšiu bežnú hviezdu, ktorá sa má pod chvíľou premeniť na červeného obra. Z hmotnosti hviezd, ktoré sa majú stať červenými obrami vyrátajú astronómovia vek celého zhluku. Niektoré zhluky hviezd sú podľa kozmických meradiel pomerné mladé, majú len asi 70 miliónov rokov. Mnohé zhluky sú však oveľa staršie, najmä tzv. guľovité zhluky. Tento typ zhluku tvorí gigantický roj asi milióna hviezd. Vedci zistili, že hviezdy v ňom sú veľmi staré – medzi 12 až 14 miliardami rokov. Zrejme to boli prvé hviezdy, ktoré sa vytvorili s plynov veľkého tresku a vlastne tak aj potvrdzujú, že sa odohral asi pred 15 miliardami rokov.
Keď hviezda s veľkou hmotnosťou zanikne môže po sebe zanechať najtemnejšiu a najničivejšiu vec vo vesmíre – čiernu dieru. Čierna diera je zrúcanina bývalej hviezdy. Časť hmoty, ktorá pôvodne tvorila hviezdu, sa pôsobením vlastnej príťažlivosti stlačí do tzv. singularity, maličkého objemu, menšieho ako jadro atómu. Vďaka tomuto mohutnému stlačeniu látky je jej gravitácia obrovská. V bezprostrednom okolí singularity jej nedokáže absolútne nič vzdorovať. Práve tejto oblasti s priemerom pár kilometrov hovoríme čierna diera. Väčšina hviezd nejestvuje sólovo, sú to dvojhviezdy – hviezda máva hviezdneho sprievodcu a navzájom sa obiehajú. Aj keď sa jedna hviezda zrúti, ďalej obieha svojho sprievodcu a on ju. Ako sprievodca starne, zväčšuje sa a stáva sa obrovitou alebo super obrovitou hviezdou, mnoho stonásobne väčšou než Slnko. Napuchnutá hviezda sa tým činom dostáva nebezpečne blízko k čiernej diere, ktorá z nej začína odtrhávať vonkajšie časti – plynný obal. Ten síce napokon skonči v čiernej diere, nepadá však hneď do nej: najprv víri nad jej povrchom ako voda v odpadovom otvore výlevky. Počas tohto vírenia sa plyn enormne zohrieva – jeho teplota dosahuje až miliardu stupňov Celzia. Plyn pri tejto teplote vytvára obrovské množstvo rőntgenového žiarenia.

Galaxie

Vo Vesmíre sú stá miliardy galaxií (hmlovín). V každej je obrovské množstvo hviezd a plynovo – prachovej hmoty. Galaxie sa začali formovať pred tisíckami miliónov rokov a postupne nadobúdali istý tvar. V galaxiách sú miliardy hviezd. Vďaka gravitácii sa hviezdy aj galaxie navzájom zoskupujú utvárajú tzv. hviezdokopy a kopy galaxií. Centrum väčšiny galaxií predstavujú sféricky usporiadané hviezdy. V mnohých prípadoch prechádza táto guľa do tvaru splošteného disku. Klasifikácia rozlišuje tri základné tvarové typy galaxií – eliptické, špirálové, nepravidelné.
Naša Galaxia – Mliečna cesta patrí do skupina asi 30 galaxií, označovaných ako Miestna skupina galaxií. Mliečnu cestu tvorí okolo 500 miliárd hviezd. Jej ramená pozostávajú z mladých, horúcich a jasných hviezd, centrálnu časť tvoria menej jasné hviezdy. Mliečnu cestu obklopuje neveľké haló utvorené starými hviezdami. Slnko sa nachádza v jednom z ramien, od stredu je vzdialené asi 2 tretiny dĺžky ramena. Jeho obeh okolo stredu Galaxie trvá asi 220 miliónov rokov. Najväčšia z blízkych galaxií je Veľká hmlovina v Andromede.