To predurčuje hélium-neonový laser k funkcii presných hodín a k účelom telekomunikačným a geodetickým. Argónový laser

Vydáva modrozelené svetlo (zelené na vlne 0,514 mikrometra a modré na vlne 0,488 mikrometra). Je pre neho typická vysoká hustota elektrického prúdu pretekajúceho výbojom a vysoká teplota. Výbojová trubica sa obyčajne zhotovuje z keramického materiálu a prúd sa izoluje od stien magnetickým polom. Laser je schopný generovať desiatky wattov vo spojitom režime a je vhodný i pre technologické účely. Hélium-kadmiový laser

Je zaujímavý tým, že je 3farebný - vyžaruje svetlo modré, zelené a červené. Najvýkonnejšími z plynových laseru sa stali laser s oxidom uhličitým (CO2 laser) a lasery chemické. Laser s oxidom uhličitým generuje infračervené žiarenie na vlne 10,6 mikrometru. Vzhľadom k veľkosti trubice môže podávať vysoké výkony. U tohoto laseru sa postupne uplatňovali nové spôsoby čerpanie energie. V roku 1966 využili tepelnú energiu, ktorá vzniká pri prudké expanzii zohriateho plynu. Tak boli realizované.

Gazodynamické lasery

S rýchlym, nadzvukovým prúdom oxidu uhličitého. V rokoch 1970-1971 to potom bolo čerpanie pomocou zväzku elektrónu (elektroionizačný laser EIL). To umožnilo použiť plyn pod vysokým tlakom a ďalej zvýšiť laserový výkon. V roku 1969 vznikli v USA lasery s oxidom uhličitým pod atmosférickým tlakom a s priečnym budením (tak zvané TEA lasery, transverse excitation atmospheric - priečne budenie, atmosferické). Takéto lasery umožňujú vytvoriť výkonné tepelné stroje s uzavretou cirkuláciou plynu, v nich sa tepelná energia mení na obrovskú energiu infračerveného žiarenia. CO2 laser nachádza uplatnenie v technológii, vo vojenskej a kozmickej technike a vo vedeckom výskume. Chemické lasery

Využívajú k čerpaniu energiu do aktívneho prostredia energie exotermických reťazových chemických reakcií. Prví takýto laser s použitím reakcie medzi vodíkom a chlórom bol zkonštruovaný v roku 1965 a prvé výkonné lasery tohoto druhu založené na reakcii vodíku a fluóru vznikli v roku 1969. Zvláštnym druhom chemického laseru založeného na disociácii molekúl ultrafialovým žiarením (tzv. fotodisociacní laser) je laser jódový. Po dlhou dobu neboli k dispozícii lasery generujúce ultrafialové žiarenie. Podarilo sa ho nakoniec získať pomocou špeciálnych laserov plynových (dusíkový laser), avšak rozhodujúcí obrat znamenali až lasery excimerové. Tato skupina laseru využíva ako aktívneho prostredia zvláštneho druhu molekúl, excimeru, vytváraných za účasti atómu vzácnych plynov.