Ak ho zastihne na spodnej energetickej hladine, môže byť atómom pohltený a atóm preskočí na hornú hladinu, hovoríme o absorbovaní. Ak stretne sa žiarenie s atómom na hornej hladine, môže ho donútiť vyžiariť ďalší kvantum energie a prejsť na spodnú hladinu, hovoríme o indukovanej emisie.

Dnes môžeme lasery rozdeliť do rôznych kategórií. Podľa materiálu, z ktorého môže byť získaný laserový efekt delíme na:
o tuhé
o kvapalné
o plynné
o lasery využívajúce zväzky nabitých častíc.

Podľa čerpania energie môžeme lasery rozdeliť na:
o opticky (výbojkou, iným laserom, slnečným svetlom a rádioaktívnym zariadeným)
o elektricky (zrážkami v elektrickom výboji, zväzkom nabitých častíc, injektážou elektrónov, interakcií elektromagnetického pole sa zhluky nabitých častíc)
o chemicky (energií chemickej väzby, fotochemickou disociaciou, výmenou energie medzi molekulami a atómmi)
o termodynamicky (zahriatím a schladením plynu)
o jadernou energií (reaktorom, jadrovým výbuchom)

Lasery môžeme deliť tiež podľa vyžarovanej vlnovej dĺžke na:
o infračervené
o lasery v oblasti viditeľného svetla
o ultrafialové
o röntgenové

Konečne môžeme lasery deliť podľa použitia na:
o výskumné
o merací
o lekárske
o technologické
o energetické
o vojenské
Lasery využívajúce pevné látky
Do tejto skupiny patria lasery využívajúce rozptýlené ionty v kryštalických nebo amorfných látkach, polovodičové lasery a lasery s kryštálmi s farebnými centrami.
Najstarším laserom je laser rubínový. Ako aktívne prostredie je použitý kryštál korundu (Al2O3) s prímesami chrómu (rádové desatiny percenta), ktorý predstavuje aktívnu látku. Laser vyžaruje červené svetlo s vlnovou dĺžkou 0,6943 mikrometru a pohlcuje energiu svetla výbojky (kratšej vlnovej dĺžky, zelenú časť spektra). Skôr sa používali výbojky tvaru závitnice, ktorá ovíjala kryštál. Výroba takejto výbojky ale činia problémy, preto sa prešlo na lasery s eliptickými zrkadlami. Svetlo vydávané výbojkou umiestnenou v jednom ohnisku sa sústreďuje v druhom ohnisku, kde je umiestený kryštál. Je to laser trojhladinový pracujúci v impulznom režime. Impulzní režim je nutný, pretože sa kryštál pri čerpaní energie silne zahrieva.
Najrozšírenejšie sú lasery s neodymovým sklom, kde sú ionty neodymu rozptýlené v sklenenej matrici a lasery YAG s kryštálom yttrio - hlinitého granátu dotovaného neodymem. Neodymové sklo môže byť vyrábané v prakticky neobmedzených rozmeroch a dosahovať tak veľkou laserovou energiu. Atómy neodymu pracujú ako štvorhladinový systém. Laser vyžaruje infračervený lúč o veľkej energii.