Používa sa v rozmedzí 1-4% no niektoré nerezové ocele až 30% tohto prvku.
Chróm (Cr): Má vplyv na tvrdosť a odolnosť voči korózii ocele. Pridáva sa väčšinou spolu s niklom do nerezových ocelí, kde môže byť v množstve do 20%.
Mangán (Mn): Tento prvok je obsiahnutí v každej oceli. Pôsobí dezoxidačne a má vplyv na tepelné spracovanie. Jeho obsah sa pohybuje 0,5 – 2%.
Kremík (Si): Znižuje vnútorné pnuite a zvyšuje tvrdosť. V kombinácii s ostatnými prvkami zvyšuje pevnosť materiálu.
Vanád (V): Spomaľuje rast kryštálov pri dlhom vystavení zvýšeným teplotám a pomáha riadiť ich štruktúru pri tepelnom spracovaní. Používa sa veľmi málo a v množstvách 0,15 – 0,2%.
Wolfrám (W): Vo veľmi malých množstvách má dobrý vplyv pri vytváraní kryštalickej štruktúry. Spôsobuje odolnosť voči vyšším teplotám a tým zhoršuje kujnosť.
Molybdén (Mo): Zlepšuje penetráciu kalenia a zvyšuje tuhosť materiálu. Spôsobuje odolnosť voči mäknutiu pri vyšších teplotách a preto vyšší obsah spôsobuje problémy pri kutí.
Síra (S): Je obsiahnutá v každej oceli ako nečistota pri výrobe. Na jednej strane spôsobuje ťažkosti pri tepelnom spracovaní, na druhej strane zlepšuje opracovateľnosť materiálu.
Fosfor (P): Rovnako ako síra je vlastne nečistotou pri výrobe a je teda obsiahnutá v každej oceli. Zvyšuje pevnosť v ťahu a odolnosť voči atmosferickej korózii.

3. Typy legovaných ocelí
3.1. Nízko legované ocele

Účinok prísady legujúcich prvkov v uhlíkových oceliach bol študovaný niekoľko rokov. Prísady legujúcich prvkov netvoriacich karbidy, ako je napríklad nikel, kobalt, kremík, nezvyšujú úroveň žiarupevných vlastností. Iba prísada týchto prvkov, ktoré tvoria karbidy, ako je napríklad chróm, molybdén a vanád, priaznivo ovplyvňuje žiarupevné charakteristiky nízkolegovaných ocelí.
Prísady chrómu a vanádu nemajú samostatne výraznejší vplyv; ich hlavnou funkciou je modifikovať a ďalej zvyšovať základný priaznivý účinok molybdénu.
Dôležitú spevňujúcu úlohu má i vzájomná interakcia rozpustených atómov s dislokáciami. Tieto mechanizmy ukazujú na dôležitý vplyv prítomnosti intersticiálnych atómov (C, N) a substytučne rozpustených legujúcivh prvkov (napr. Mo, V) a vylúčenie karbidov obsahujúcich chróm, molybdén a vanád.
Prísadaa vyššie uvedených karbidotvorných legujúcich prvkov vedie síce ku zvýšeniu žiarupevnosti, ale zároveň ovplyvňuje i ďaľšie vlastnosti ocelí. Tak napríklad u bežnej molybdénovej ocele, pri zrovnaniu s uhlíkovými ocelami, klesajú hodnoty deformácie pri lome pri tečení (obr. 1).