Čím je väčší rozsah teplôt medzi počiatkom a koncom plasticity, teda čím je širšie plastické pásmo, tým je vyššia spekavosť uhlia, nakokľo uhoľná hmota má viac času na pretavenie. Najširšie palstické pásmo majú stredne preuhoľnené uhlia s obsahom 24 až 28 % prchavých látok.
Spekavé uhlie môže byť len také, ktoré prechádza do plastického stavu. Avšak nie každé uhlie prejavujúce plasticitu musí byť spekavé. Napríklad uhlie s vysokým obsahom prchavých látok, ktorého taviteľné zložky sú v úzkom pásme teplôt v plastickom stave veľmi riedke, netvoria s nemäknúcimi zložkami homogénnu taveninu a potom vzniká nespečený koksový zvyšok.
Pre hodnotenie uhlia na základe výsledkov stanovenia spekavosti a plasticity je dôležitý poznatok, že uhlie, ktoré bolo dlhšiu dobu skladované alebo ináč podrobené intenzívnejšiemu okysličeniu, resp. uhlie, ktoré bolo viac hodín zahriate na teplotu 200ºC, stráca svoju plasticitu a spekavosť.

2. Vplyv prípravy vsádzky na kvalitu koksu

Výroba koksu sa dnes môže opierať o vopred známe koksotvorné vlastnosti jednotlivých druhov uhlia s prihliadnutím k optimálnej zrnitosti a vlhkosti pre zmiešanie vsádzky.
Vsádzka sa skladá zo vzájomne ovplyvňujúcich sa druhov uhlí, upravených s ohľadom na zrnitostnú skladbu tak, aby vzájomný styk jednotlivých uhoľných zŕn rôzneho druhu bol čo najväčší a súčasne aby celková zrnitosť vssádzky zabezpečila jej maximálnu sypnú hustotu.
Okrem samozrejme rozhodujúcich koksovacích vlastností majú na priebeh karbonizačného procesu a konečnú kvalitu koksu značný vplyv zrnitosť a hustota vsádzky, dané technológiou vsádzky.

2.1. Zrnitosť vsádzky

V prevádzkovej praxi sa zrnitosť uhoľnej vasádzky bežne udáva množstvom podielu pod 3 mm. Sypaná vsádzka sa pripravuje s ostrosťou mletia 75 - 85 % pod 3 mm, pechovaná vsádzka nad 90 %. Pre presnejšiu orientáciu je nutné tento údaj doplniť podielom frakccie pod 0,2 mm, ktorý nemá prevýšiť 15 % a podielom zŕn nad 5 mm, ktorý je max. 4 - 8 %. Čím menej najväčších zŕn uhlie obsahuje, tým je mleté jemnejšie a čím menej obsahuje najmenších zŕn, tým je mleté šetrnejšie.
Vplyv zrnitosti na sypnú hustotu vsádzky sa prejavuje u sypnej prevádzky a je spolu s vplyvom vlhkosti znázornený na obr.č. 1.

2.2. Hustota vsádzky

Hustota vsádzky sa vyjadruje hmotnosťou suchého uhlia v kg obsiahnutého v 1 m3 v priestore komory. Z už uvedeného obr. č.1 vyjadrujúceho závislosť hustoty vsádzky na vlhkosti a zrnitosti je vidieť, že minimum sypnej hustoty je pri obsahu vody 8 až 10 %. Čím je uhlie mleté jemnejšie, tým má nižšiu sypnú hustotu.