V zásade je však nutné optimálnu zrnitosť koksu odvodiť pre každú pec individuálne, vo vzťahu ku zrnitosti aglomerátu, peliet a triedenej rudy, pričom je nutné prihliadať aj ku redukovateľnosti rudy. Základným hľadiskom pri posudzovaní optimálneho granulometrického zloženia koksu je docielenie najvýhodnejších poodmienok intenzívneho prúdenia plynov v celej vysokej peci, so zvláštnym zreteľom na rovnomerné rozloženie plynových prúdov v radiálnom smere. Hlavným predpokladom na dosiahnutie tohto stavu je zachovanie dostatočne veľkých medzier medzi jednotlivými kusmi vsádzky pri rešpektovaní zákonov chemickej kinetiky. Ináč povedané, z hľadiska prúdenia plynov by bola výhodná veľká kusovosť, z hľadiska požiadaviek na veľké reakčné rýchlosti naopak je najvýhodnejšia drobná vsádzka.
Požiadavky na pevnosť a oteruvzdornosť koksu sú neustále zvyšované, najmä v súvislosti so zvyšovaním užitočného objemu vysokých pecí.

Záver

Nakoľko zásoby koksovateľného uhlia pre výrobu koksu sú obmedzené prípadne mnohým krajinám chýbajú, je nutné používať i vo veľkoobjemových vysokých peciach koks s nižšími hodnotami. O to viac sa však vyžaduje dodržanie maximálnej stability všetkých kvalitatívnych parametrov koksu. Trvale znížené akostné parametre koksu sú totiž menej škodlivé ako priemerne priaznivejšie, ale kolísavé.