Je to spôsobené tým, že s poklesom teploty stúpa rovnovážny obsah chrómu v tejto fáze. Keďže sa creepové skúšky prevádzajú pri nižšej teplote než bola teplota popúšťania, vzniká hnacia sila pre difúziu chrómu dovnútra karbidických častíc. V priebehu skúšky tečenia dochádza postupne k rastu a neskôr k zhrubnutiu častíc M23C6. Tieto častice majú vplyv na stabilizáciu hraníc subzŕn.
Stabilita disperzných častíc M2X v priebehu tečenia závisí od chemického zloženia ocele a teploty skúšania. Pri oceliach typu 9CrMoVNbN a 12CrMoVNb bolo zistené, že častice M2X sú v teplotnom intervale 600 až 650 °C nestabilné a sú postupne nahradzované sekundárnymi MX časticami. Stabilita M2X závisí od obsahu niklu. Predpokladá sa, že dosahovaná úroveň odolnosti diskutovaných ocelí voči tečeniu súvisí s precipitáciou jemných sekundárnych MX častíc pri popúšťaní a predovšetkým v priebehu creepovej expozície. Hnacou silou pre precipitáciu sekundárnych MX častíc predstavuje presýtenie tuhého roztoku.
Najnovšie výskumy dokázali, že fáza MX nie je termodynamicky stabilnou nitridickou fázou v tejto skupine ocelí. Fáza MX sa rozpúšťa následkom precipitácie stabilnejšieho nitridu Cr(V,Nb)N. Ide o modifikovanú Z–fázu s ideálnym stechiometrickým vzorcom CrNbN. Vylučujú sa vo forme tenkých doštičiek, ktoré rýchlo hrubnú a nevyznačujú sa významným precipitačným spevnením. Častice v Z–fázy nukleujú na povrchu NbX častíc, popr. M23C6. Precipitácia častíc Z fázy predstavuje významný mechanizmus degradácie mikroštruktúry skúmanej skupiny ocelí. Brinkman et al. zistili pokles objemového podielu fázy MX v oceli P 91 po žíhaní pri teplote 600 °C po dobu 75 000 h. Táto mikroštruktúrna nestabilita pravdepodobne súvisí s precipitáciou častíc Z–fázy.
Obsah molybdénu a volfrámu v tuhom roztoku modifikovaných ( 9–12 )% Cr ocelí môže byť v priebehu creepovej expozície výrazne znížený následkom precipitácie intermetalickej Lavesovej fázy. Objemový podiel tejto fázy sa zväčšuje so zvyšovaním obsahu molybdénu a volfrámu v oceli. Lavesova fáza Fe2Mo je stabilná iba do teploty 650°C a Fe2W je stabilná do 750°C. Pre tvorbu Lavesových fáz je taktiež dôležitý obsah kremíka, ktorý má za následok rozšírenie oblastí stability Lavesových fáz. V týchto časticiach sa vyskytuje vysoká hustota defektov, prevažne vrstevných chýb. Lavesove fázy nukleujú predovšetkým na M23C6 alebo MX. Vyskytujú sa na hraniciach pôvodných austenitických zŕn alebo na hraniciach subzŕn. Ďalšou minoritnou fázou s vysokou rýchlosťou hrubnutia je M6X, kde X je uhlík, dusík.