Slnečná sústava

Slnečná sústava

Stavba Slnečnej sústavy: Slnečná sústava patrí do galaxie Mliečnej cesty. Galaxie tvoria vesmír.
Do Slnečnej sústavy patria: Slnko, planéty, mesiace, kométy a vesmírne úlomky

Postavenie Zeme v Slnečnej sústave:
Zem – je jediným známym miestom v celej Slnečnej sústave, kde existuje život. Od ostatných planét sa líši hlavne tým, že sa na nej nachádza voda v kvapalnom stave. Atmosféra Zeme je v celej Slnečnej sústave jedinečná, pretože sa v nej nachádza kyslík a 5 km hrubá ozónová vrstva, ktorá bráni prenikaniu smrtiacemu žiareniu z vesmíru (ultrafialové lúča a iné.) Ďalšia zásluha sklonu zemskej osi a obehu okolo Slnka je striedanie štyroch ročných období.

Jedinou prirodzenou družicou Zeme je Mesiac. Mesiac má vždy osvetlenú len jednu polovicu, naklonenú k Slnku. Doba od novu do novu je približne 29 dní. Mesiac má taktiež vplyv na oceán, svojou gravitáciou spôsobuje príliv a odliv. Zem obieha okolo Slnka a je jedným z deviatich veľkých telies, ktoré nazývame planéty. Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365,25 dní. Jedno otočenie okolo osi jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy

Postavenie Slnečnej sústavy vo vesmíre: Slnko je stredom slnečnej sústavy v ktorej žijeme. Vďaka eliptickému obehu Zeme okolo Slnka sa v priebehu roku mení jeho vzdialenosť. Svetlo zo Slnka k nám dorazí približne za 8 minút. Je 109-krát väčšie ako zem, okolo svojej osi sa otočí za 25 dní. Teplota v slnečnom jadre sa pohybuje okolo 15 miliónov stupňov °C. Na povrchu Slnka teplota dosahuje 5500°C, v slnečných škvrnách teplota klesne na 4000°C.

Podmienky existencie života na Zemi: svetlo (Slnko: umožňuje výskyt vody, dáva nám teplo a svetlo, potrebné pre fotosyntézu , tvorbu kyslíka ), teplo, voda, vzduch.
Procesy rozčlenenia zemského telesa: Predpokladáme, že Zem vznikla zhlukovaním častíc hmloviny pod vplyvom príťažlivosti. Neskôr pod vplyvom narastajúcej teploty vo vnútri sa zemské teleso rozdelilo na jednotlivé sféry.

Ťažšie zložky hmoty, ktoré mali väčšiu hustotu sa posunuli smerom do stredu a vplyvom vysokého tlaku vytvárali zemské jadro. Ľahšie zložky hmoty sa posunuli na okraj. Z nich sa okolo jadra vytvoril zemský plášť. Unikaním plynov sa utvorila atmosféra. Povrch sa pokrýval stuhnutou taveninou a vznikali prvé horniny – vytvárala sa zemská kôra.(začiatok geologického obdobia). Vodná para sa v atmosfére zrážala do vodných kvapiek, padala ako horúci dážď a opäť sa vyparovala. Keď teplota klesla pod 1000C, začali vznikať vodné toky a oceány, čo bol vznik hydrosféry.

Zdôvodni súvislosti medzi vznikom atmosféry, hydrosféry, biosféry a význam pre vznik ostatných častí Zeme:
Atmosféra vznikla unikaním plynov, je to vlastne plynný obal Zeme. Hydrosféra vznikla zrážaním sa vodných kvapiek pri postupnom ochladzovaní povrchu Zeme. Voda a kyslík sú predpokladom pre vznik života spolu s teplom a svetlom – to bol začiatok vzniku živých organizmov – biosféry. Neskôr vznikla pôda ako súčasť pedosféry.

Opíš stavbu a vlastnosti hlavných častí zemského telesa. Aký majú význam pre život na Zemi?

vlastnosti:
zemské jadro: železo, nikel,  z veľkej časti je roztavené
Zemský plášť: kyslík, kremík, horčík, železo, vápnik pevný, s roztavenými časticami
Zemská kôra: kyslík, kremík, hliník, železopevná
zemská kôra : pevninová a oceánska časť (žulová a čadičová vrstva)

význam:
Čo je to litosféra, ako sa líši od ostatných častí zemského telesa:
zemská kôra + vrchná časť zemského plášťa = Litosféra - nie je celistvá. Skladá sa z litosferických dosiek (kontinenty a dná oceánov, ktoré sa tiež pohybujú).
Ich pohyby sú: vzďaľovanie, približovanie, šmýkanie, podsúvanie, nasúvanie, vrásnenie, ponáranie. Kontaktné miesta sú seizmicky aktívne oblasti. (Eurázia je kontinent, spájajú sa tu dva svetadiely: Európa a Ázia)
Porovnaj zloženie a hrúbku pevninskej a oceánskej zemskej kôry:
Priemerná hrúbka zemskej kôry pod pevninami je 40 km.
Tvoria ju tri vrstvy: sedimentárna, žulová a čadičová . Oceánska kôra má zväčša hrúbku 6-12 km a nachádza sa tu čadičová vrstva.

Porovnaj tvar a polohu kontinentov a oceánov na Zemi v súčasnosti a minulosti Zeme.
Pevnina tvorila v dávnoveku jeden celok – Pangeu. Postupne sa rozpadla na Lauráziu a Gondwanu. Neskôr sa Gondwana rozdelila na južnú Ameriku a Afriku a Lauráziu na severnú Ameriku a Euráziu.. Medzi nimi vznikol oceán – Tethys. Pri ďalšom rozpade starých kontinentov v geologickom období vzniklo dnešné rozmiestnenie.

Čo je hlavnou príčinou pohybu litosferických platní ? Aké dôsledky má vzďaľovanie a aké približovanie litosferických dosiek?
Príčina pohybu litosferických platní: prúdenie roztavených hmôt v zemskom plášti spôsobené vnútornou tepelnou energiou Zeme. V miestach vzďaľovania litosferických platní sa kontinent rozpadáva a vzniká nový oceán. Výstupom žeravých hmôt zemská kôra praská a tvoria sa trhliny. Poklesom zemskej kôry vzniká prepadlina – rift, vyplnený jazerami a činnými sopkami.
Miesta približovania sa sú v oceánskych priekopách. Takto vznikli ostrovné oblúky alebo sopečné pohoria.

Porovnaj miesta rozpadu kontinentov, vzniku a zániku oceána a oceánskej zemskej kôry. Aký význam majú rifty a oceánske priekopy v zemskej kôre? Kedy a na akých miestach zemskej kôry sa tvoria oceánske chrbty a ostrovné oblúky?
Časti kontinentov sa po oboch stranách riftov od seba stále vzďaľujú. Vzniká tu more: napr. Červené more, Atlantický oceán.
Na dne oceána sa usadzuje pri tomto pohybe čadičová láva a vytvára podmorské pohorie. V miestach približovania a podsúvania litosferických platní zaniká oceánska zemská kôra. Roztavené masy ale vystupujú na iných miestach na povrch a tvoria ostrovné oblúky alebo sopečné pohoria: Japonské ostrovy, Jáva, Sumatra. Bývajú tu časté zemetrasenia.

Oceánske priekopy: Mariánska priekopa: najhlbšie miesto na Zemi (11034m)
Pri náraze litosferických platní s pevninskou kôrou vzniká pásmové pohorie: Himaláje.
Oceánske chrbty(podmorské pohoria) vznikli pri vzďaľovaní sa kontinentov (v oceánoch). Pri tomto procese vznikol oceán, na jeho dne sa usadzovala čadičová láva a tým vznikol oceánsky chrbát.

Ostrovné oblúky vznikajú v miestach približovania a podsúvania litosferických platní. Horniny spodnej z platní sa roztavia a tieto roztavené masy vystupujú na iných miestach na povrch a tvoria ostrovné oblúky alebo sopečné pohoria na kontinente.