Slnečná sústava

Stavba Slnečnej sústavy: Slnečná sústava patrí do galaxie Mliečnej cesty. Galaxie tvoria vesmír.
Do Slnečnej sústavy patria: Slnko, planéty, mesiace, kométy a vesmírne úlomky

Postavenie Zeme v Slnečnej sústave:
Zem – je jediným známym miestom v celej Slnečnej sústave, kde existuje život. Od ostatných planét sa líši hlavne tým, že sa na nej nachádza voda v kvapalnom stave. Atmosféra Zeme je v celej Slnečnej sústave jedinečná, pretože sa v nej nachádza kyslík a 5 km hrubá ozónová vrstva, ktorá bráni prenikaniu smrtiacemu žiareniu z vesmíru (ultrafialové lúča a iné.) Ďalšia zásluha sklonu zemskej osi a obehu okolo Slnka je striedanie štyroch ročných období.

Jedinou prirodzenou družicou Zeme je Mesiac. Mesiac má vždy osvetlenú len jednu polovicu, naklonenú k Slnku. Doba od novu do novu je približne 29 dní. Mesiac má taktiež vplyv na oceán, svojou gravitáciou spôsobuje príliv a odliv. Zem obieha okolo Slnka a je jedným z deviatich veľkých telies, ktoré nazývame planéty. Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365,25 dní. Jedno otočenie okolo osi jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy

Postavenie Slnečnej sústavy vo vesmíre: Slnko je stredom slnečnej sústavy v ktorej žijeme. Vďaka eliptickému obehu Zeme okolo Slnka sa v priebehu roku mení jeho vzdialenosť. Svetlo zo Slnka k nám dorazí približne za 8 minút. Je 109-krát väčšie ako zem, okolo svojej osi sa otočí za 25 dní. Teplota v slnečnom jadre sa pohybuje okolo 15 miliónov stupňov °C. Na povrchu Slnka teplota dosahuje 5500°C, v slnečných škvrnách teplota klesne na 4000°C.

Podmienky existencie života na Zemi: svetlo (Slnko: umožňuje výskyt vody, dáva nám teplo a svetlo, potrebné pre fotosyntézu , tvorbu kyslíka ), teplo, voda, vzduch.
Procesy rozčlenenia zemského telesa: Predpokladáme, že Zem vznikla zhlukovaním častíc hmloviny pod vplyvom príťažlivosti. Neskôr pod vplyvom narastajúcej teploty vo vnútri sa zemské teleso rozdelilo na jednotlivé sféry.

Ťažšie zložky hmoty, ktoré mali väčšiu hustotu sa posunuli smerom do stredu a vplyvom vysokého tlaku vytvárali zemské jadro. Ľahšie zložky hmoty sa posunuli na okraj. Z nich sa okolo jadra vytvoril zemský plášť. Unikaním plynov sa utvorila atmosféra. Povrch sa pokrýval stuhnutou taveninou a vznikali prvé horniny – vytvárala sa zemská kôra.(začiatok geologického obdobia). Vodná para sa v atmosfére zrážala do vodných kvapiek, padala ako horúci dážď a opäť sa vyparovala. Keď teplota klesla pod 1000C, začali vznikať vodné toky a oceány, čo bol vznik hydrosféry.

Zdôvodni súvislosti medzi vznikom atmosféry, hydrosféry, biosféry a význam pre vznik ostatných častí Zeme:
Atmosféra vznikla unikaním plynov, je to vlastne plynný obal Zeme. Hydrosféra vznikla zrážaním sa vodných kvapiek pri postupnom ochladzovaní povrchu Zeme. Voda a kyslík sú predpokladom pre vznik života spolu s teplom a svetlom – to bol začiatok vzniku živých organizmov – biosféry. Neskôr vznikla pôda ako súčasť pedosféry.

Opíš stavbu a vlastnosti hlavných častí zemského telesa. Aký majú význam pre život na Zemi?

vlastnosti:
zemské jadro: železo, nikel,  z veľkej časti je roztavené
Zemský plášť: kyslík, kremík, horčík, železo, vápnik pevný, s roztavenými časticami
Zemská kôra: kyslík, kremík, hliník, železopevná
zemská kôra : pevninová a oceánska časť (žulová a čadičová vrstva)

význam:
Čo je to litosféra, ako sa líši od ostatných častí zemského telesa:
zemská kôra + vrchná časť zemského plášťa = Litosféra - nie je celistvá. Skladá sa z litosferických dosiek (kontinenty a dná oceánov, ktoré sa tiež pohybujú).
Ich pohyby sú: vzďaľovanie, približovanie, šmýkanie, podsúvanie, nasúvanie, vrásnenie, ponáranie. Kontaktné miesta sú seizmicky aktívne oblasti. (Eurázia je kontinent, spájajú sa tu dva svetadiely: Európa a Ázia)