Víťazstvo hmoty
Pri inflácii vznikali množstvá častíc hmoty a antihmoty. Dôvod, prečo sa navzájom úplne neanihilovali a vesmír neostal prázdny, môže byť v existencii X-bozónu. Boli to najťažšie častice a mohli vzniknúť iba pri vysokých energiách v inflačnej fáze. Keď sa vesmír ochladzoval, obe častice stratili stabilitu a rozpadli sa na ľahšie kvarky a leptóny. Ale na každých 100000000 vytvorených kvarkov a leptónov sa vytvorilo iba 9 999 9999 antičastíc. Toto drobné narušenie symetrie viedli k existencii všetkej súčasnej hmoty vo vesmíre. (Skutočná príčina porušenia tejto symetrie nie je dodnes uspokojivo objasnená).

Tmavá hmota
V obrovských kopách sa často nachádzajú tisícky oslnivo svietiacich galaxií. Viditeľnú hmotu, ktorú pozorujeme vo vesmíre však v obrovskej miere prevyšuje neviditeľná, tmavá (niekedy aj skrytá) hmota vytvorená po inflácii. Tvoria ju pravdepodobne početné WIMPy a neutrína, ktoré prežili prvé tri minúty existencie vesmíru.

Protóny a neutróny
Keď sa vesmír ochladzoval, gluóny stlačili kvarky do trojíc s rovnakým počtom protónov a neutrónov. Na konci prvej sekundy sa niektoré neutróny začali rozpadať na protóny a než teplota klesla na 900 miliónov °C, existovalo 7 protónov na každý neutrón. Zvyšné neutróny sa rýchlo spájali s protónmi a vytvárali jadrá atómov. Na konci prvých troch minút nezostali už žiadne voľné neutróny.

Vznik jadier
Protóny a neutróny sa začali vytvárať asi v prvej sekunde a počas nasledujúcich troch minút syntézou vznikali jadrá najľahších prvkov – prevažne vodíka a hélia. Každý prvok má špecifický počet protónov, ale môže mať niekoľko izotopov s rôznym počtom neutrónov. Teplota a hustota vo vesmíre čoskoro klesla pod hodnoty potrebné na priebeh týchto jadrových reakcií, a preto sa už viac prvkov nevytvorilo.

Pátranie po antihmote
Galaxia z antihmoty by vyzerala presne tak ako bežná galaxia s výnimkou jej okraja. Tam by sa totiž antihmota dostávala do kontaktu s hmotou ostatného vesmíru, a mohli by sa tu objaviť náznaky výronov energie v dôsledku procesu ich vzájomnej anihilácie. Zatiaľ sa však nič také nepozorovalo.

Zloženie vesmíru
Podrobné výpočty naznačujú, že pozostatky po veľkom tresku – prvky vytvorené v prvých troch minútach – by mali mať nasledujúce pomerné percentuálne zastúpenie: 77% vodíka, 23% hélia a 0,000 0001% lítia. Analýza mrakov plynu napr. v Orlej hmlovine tieto čísla potvrdila.


Ozveny veľkého tresku
Po frenetických troch minútach, keď vznikli prvé jadrá atómov, sa vesmír ustálil. Štvrť milióna rokov zastáva zloženie vesmíru nezmenené, ale prostredie sa stávalo čoraz redšie, pretože rozpínanie pokračovalo. Väčšina energie vesmíru sa vyskytovala vo forme žiarenia. Raný vesmír bol však nepriehľadný – svetlo sa nemohlo dostať ďaleko, a stále na niečo narážalo. Potom táto hmla náhle zmizla a priestor ostal transparentný. Ozveny týchto udalostí poznáme ako žiarenie kozmického pozadia, ktoré prichádza z celej oblohy.

Chladnúci vesmír
Za tri minúty sa vesmír vyplnil fotónmi vysokoenergetického gama žiarenia. Keď sa vesmír rozpínal a chladol, toto žiarenie strácalo časť svojej energie a menilo sa na röntgenové, svetelné a nakoniec na tepelné žiarenie. Pokles teploty mal vplyv aj na častice. Elektróny napr. spomalili svoj pohyb, začali sa spájať s jadrami atómov a vytvárať prvé atómy. Tieto atómy neinteragovali so svetlom, a tak svetlo bolo už konečne schopné putovať po priamkach na veľké vzdialenosti. Vesmír sa stal priehľadný.