Štruktúra a vlastnosti pevných látok
1. Kryštalické
- pravidelne rozdelené častice, malé vzdialenosti,veľké príť. sily
- môžu sa vyskytovať ako:
monokryštály - častice vnútri sú usporiadané tak, že isté roloženie častíc sa periodicky opakuje (NaCl,Cu,Pb,Pt,Ge,Si)
anizotropné - nemaju vo všetkých miestach rovnaké fyzik. vlastnosti
polykryštály - skladajú sa z veľkého množstva drobných kryšt. zŕn – 10nm, vnútri zŕn sú častice usporiadané, ale poloha zŕn je náhodná - su po fyz. stránke
izotropné - majú vo všetkých miestach rovnaké fyzik. vlastnosti - spôsobuje to rozličná orientácia zŕn (technické kovy: Sn, Zn, Al ; zeminy: íľ, prach)
2. Amorfné
- nemajú pravidelnú kryšt. štruktúru a ich usporiadanie častíc je krátkodosahové - na krátky dosah je pravidelné usporiadanie
- najdôl. charakter. je ich stály tvar, tvar sa mení len pôsobením veľkých síl - deformačné sily
1. pružné (elastické) - po zániku def.síl, teleso nadobúda pôvodný stav, defomácia je dočasná
2. tvárne (plastické) - po zániku def. síl, teleso ostáva deformované, deformácia je trvalá
a) defor. ťahom - 2 sily rovnako veľké, opačne orientované, smerujúce z telesa von a pôsobiace v rovine súmernosti. Menia sa niektoré rozmery telesa (dĺžka, hrúbka)
b) defor. tlakom - 2 sily rovnako veľké, opačne orientované, smerujuce do vnútra telesa a pôsobia v osi súmernosti. Spôsobujú zmenu niekt. rozmerov (dĺžka, hrúbka)
c) defor. šmykom - 2 sily rovnako veľké, opačne orientované, pôsobiace v hornej a dolnej podstave, smerom von. Spôsobujú šmýkanie sa vrstiev
d) defor. ohybom -vzniká pri nosníku podopretom na 2 koncoch, pričom deformujúca sila pôsobí uprostred, kolmo na os súmernosti a je výslednica F1 a F2 (napr. mosty)
e) defor. krútením (skrutom) - pôsobí tu dvojica síl vždy oproti sebe, využitie pri výrobe vrtákov, hriadelov strojov, skrutiek a podobne
Pre charak. deformácie zavádzame fyz.vel. σn = normálové napätie,
σn = Fp / S [Pa]
Krivka deformácie
- je závislosť normálneho napätia od relatívneho predĺženia od počiatku defor. až pod pretiahnutie materiálu
- predĺženie ∆l určuje jednoducho ∆l = l - l1
V praxi relatívne predĺženie ε = ∆l / l1 [bezrozmerné číslo]
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Štruktúra a vlastnosti pevných látok
Dátum pridania: | 14.05.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | habitat | ||
Jazyk: | Počet slov: | 562 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 1.5 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 2m 30s |
Pomalé čítanie: | 3m 45s |