Štruktúra a vlastnosti pevných látok

1. Kryštalické

- pravidelne rozdelené častice, malé vzdialenosti,veľké príť. sily
- môžu sa vyskytovať ako:

monokryštály - častice vnútri sú usporiadané tak, že isté roloženie častíc sa periodicky opakuje (NaCl,Cu,Pb,Pt,Ge,Si)

anizotropné - nemaju vo všetkých miestach rovnaké fyzik. vlastnosti

polykryštály - skladajú sa z veľkého množstva drobných kryšt. zŕn – 10nm, vnútri zŕn sú častice usporiadané, ale poloha zŕn je náhodná - su po fyz. stránke

izotropné - majú vo všetkých miestach rovnaké fyzik. vlastnosti - spôsobuje to rozličná orientácia zŕn (technické kovy: Sn, Zn, Al ;  zeminy: íľ, prach)

2. Amorfné

- nemajú pravidelnú kryšt. štruktúru a ich usporiadanie častíc je krátkodosahové - na krátky dosah je pravidelné usporiadanie
- najdôl. charakter. je ich stály tvar, tvar sa mení len pôsobením veľkých síl - deformačné sily

1. pružné (elastické) - po zániku def.síl, teleso nadobúda pôvodný stav, defomácia je dočasná

2. tvárne (plastické) - po zániku def. síl, teleso ostáva deformované, deformácia je trvalá

a) defor. ťahom - 2 sily rovnako veľké, opačne orientované, smerujúce z telesa von a pôsobiace v rovine súmernosti. Menia sa niektoré rozmery telesa (dĺžka, hrúbka)

b) defor. tlakom - 2 sily rovnako veľké, opačne orientované, smerujuce do vnútra telesa a pôsobia v osi súmernosti. Spôsobujú zmenu niekt. rozmerov (dĺžka, hrúbka)

c) defor. šmykom - 2 sily rovnako veľké, opačne orientované, pôsobiace v hornej a dolnej podstave, smerom von. Spôsobujú šmýkanie sa vrstiev

d) defor. ohybom  -vzniká pri nosníku podopretom na 2 koncoch, pričom deformujúca sila pôsobí uprostred, kolmo na os súmernosti a je výslednica F1 a F2 (napr. mosty)

e) defor. krútením (skrutom) - pôsobí tu dvojica síl vždy oproti sebe, využitie pri výrobe vrtákov, hriadelov strojov, skrutiek a podobne

Pre charak. deformácie zavádzame fyz.vel. σn = normálové napätie,
σn = Fp / S [Pa]

Krivka deformácie
- je závislosť normálneho napätia od relatívneho predĺženia od počiatku defor. až pod pretiahnutie materiálu
- predĺženie ∆l určuje jednoducho ∆l = l - l1 
V praxi relatívne predĺženie ε = ∆l / l1 [bezrozmerné číslo]