Koniec éry vzducholodí predznamenala katastrofa veľkej 245-metrovej vzducholode Hindenburg. Mala luxusné kajuty, jedálenský salón, knižnicu, tlačiareň a ďaľšie vymoženosti pre päťdesiat cestujúcich. Po ročnej prevádzke roku 1937 sa v okamihu, keď pristávala v americkom meste Lakehurst, vznietila.

Viete, že...
...na to, aby sa vzducholoď dala riadiť, niektorí celkom vážne navrhovali využiť silu zapriahnutých orlov?

Vzducholode postupne nadobúdali svoju podobu.Lebaudy Henriho Julliota dosiahla roku 1902 rýchlosť 98 km za hodinu. Na prelome storočí sa už objavil nový typ vzducholode s tuhou kostrou a zostrojil ju gróf Ferdinand von Zeppelin.

Hydroplán
Je isté, že len čo sa letci odlepili od zeme, už začali rozmýšlať o ideálnom plavákovom podvozku. Hydroplán sa čoskoro stretol s veľkým záujmom, a to vcivilnej aj vojenskej oblasti. Jeho vývoj postupoval súbežne s lietadlom štartujúcim a pristávajúcim na zemi. Najväčší význam dosiahol v tridsiatich rokoch, v období pravidelných zaoceánskych letov. Roku 1912 vznikla exkluzívna súťaž pre hydroplány, ktorá si získala veľkú važnosť, preteky o Schneiderov pohár. Skutočným majstrom na hydropláne bol Američan Glenn Curtis, ktorý roku 1911 názorne ukázal dobré vlastnosti tohto typu.



Prvé skoky s motorom
Koncom 19. storočia sa niektorým leteckým priekopníkom
podarili neveľké skoky na ich výtvoroch. Stále platilo, že sila používaných motorov ešte nedávala strojom dostatočnú rýchlosť, aby sa udržali vo vzduchu. Treba povedať, že priekopníci mali aj kus šťastia, že ich motory nemali dostatočnú silu. Nechceme totiž ani len pomyslieť, čo sa mohlo stať, keby sa bol niektorý stroj s pilotom, čo nemal ani potuchy o ovládaní letu, naozaj zdvihol. Američania bratia Wrightovci si ako prví uvedomili, že nestačí len môcť lietať, ale treba aj "vedieť lietať", a to veľmi dobre. Ich pokusy so šarkanmi a klzákmi im dovolili zdokonaliť ovládanie letu a získať skúsenosti s manévrovaním.V tých časoch sa vzducho plavci jednotlivých krajín pretekali, kto bude ako prvý letieť, hoci šlo skôr o skoky. Jeden z takých skokov, ktorý mal veľkú odozvu, bol pokus Francúza Clémenta Adera roku 1897 s jeho Avionom III s pohonom dvoma parnými strojmi. Avion III zostrojili potajomky pod záštitou francúzskeho Ministerstva vojny. Neskôr sa uvádzalo, že Aderovo lietadlo sa v skutočnosti ani na okamih neodlepilo od zeme (iné zdroje uvádzajú, že preletelo 30 m). Napriek všetkým takýmto a podobným neúspechom sa pri pokusoch s lietadlami ťažšími ako vzduch získavali cenné skúsenosti a poznatky.