A v tomto okamihu sa vynára meno človeka, ktorý bol pre históriu veľmi dôležitý. Ide o amerického inžiniera francúzského pôvodu Octava Chanuteho, ktorý s veľkým zmyslom pre dokumentárnosť zhrnul a knižne vydal poznatky o vývoji tohto nového odvetia ľudskej činosti. Jeho kniha Progress in Flying Machines (pokrok v lietajúcich strojoch 1894), sa pokladá za najúplnejšú dobovú príručku pre letcov. Roku 1857 patentoval Félix du Temple stroj. Zostrojil v zmenšenej mierke model lietadla poháňaný hodinovým strojčekom, ktorý skutočne lietal. Roku 1874 dokončil konštrukciu parného motora do lietadla skutočnej veľkosti. Stroj riadil námorník dolu svahom a na krátkej dráhe sa aparát aj trochu zdvihol. Bol to teda prvý štart lietadla s posádkou. Lietadlo s parným pohonom ruského námorníka kapitána Alexandra Možajského. Na šikmej rampe po drevených koľajniciach sa mu podarilo roku 1884 preskočiť údajne okolo tridsať metrov. Sir Hiram Maxim, vynálezca guľometu vyskúšal roku 1884 na svojom pozemku v Kente veľké lietadlo s parným pohonom. Štartovalo po koľajniciach. Konštuktér, zrejme z obavy pred príliš strmým vzlietnutím, namontoval k dráhe ešte obmedzovacie koľajnice. Stroj pri pokusoch prejavil veľké úsilie vzlietnúť, ale pri treťom sa rozbil. Roku 1893 sa Phillipsovi, ktorý zostrojil model s veľkým počtom žalúziovo usporiadaných nosných plôch, podarilo na kruhovej dráhe do vzduchu tento čudný stroj. Pred letmi bratov Wrightovcov ,,poskočil” azda najviac nemecký stroj Karla Jatha. V auguste 1903 uskutočnil 60-metrový neriadený let.

Klzák
Francúzsky lodný kapitán Jean Marie Le Bris sa veľmi zaujímal o lietanie. pozorne sledoval plachtenie morských vtákov a rozhodol sa, že skonštruuje klzák s pevnými krídlami podobnými krídlam albatrosa. Zakrivenie krídel sa mohlo v neveľkej miere meniť a vynálezca dúfal, že takto bude môcť let riadiť. Prvý skušobný let urobil na jeseň roku 1856. Štartovací systém bol veľmi jednoduchý- stroj bol umiestnený na voze, ktorý ťahal kôň. Le Bris stál na palube svojho vynálezu. Len čo voz dosiahol potrebnú rýchlosť, pilot maximálne nastavil krídla a odlepil sa od voza. Lenže nevzniesol sa iba klzák, ale aj kočiš, ktorému prúd vzduchu omotal okolo nohy lano! Keď to Le Bris zbadal, zmenil zakrivenie krídel a zosadol. V pokusoch pokračoval, ale po mnohých nezdaroch sa napokon vzdal. Le Brisov stroj sa pokladá za prvý klzák, ktorý letel as posádkou.