Zaujímavé druhy dopravy

Zaujímavé druhy dopravy
Vzducholoď
Počiatočné nadšenie vzduchoplavcov vystriedalo sklamanie, že nemôžu balón riadiť určeným smerom. Balón sa správal ako lodička unášaná prúdom vody. Bol vydaný na milosť vetrom. Priekopníci vzducho plavby sa pokúšali riaďiť svoje balóny pomocou najrozličnejších riadiacich systémov (veslá, plachty, kolesá, vrtule ), ale všetko bolo márne. Už sa zdalo, že lietadlá ľahšie ako vzduch nemajú budúcnosť. Po mnohých rokoch dospeli technici k záveru, že balón pozdĺž tvaru bude ĺahšie riaditeľný, podobne ako trup lode. Tento poznatok sa však v praxi nemohol uplatniť dovtedy, kým sa nepodarilo získať silný, no zároveň ľahký pohon balóna, aby sa dala dosiahnúť dostatočná rýchlosť, pri ktorej by prístroj reagoval na kormidlá. Vznikla vzducholoď.Santos-Dumont sa narodil 20.júla1873 v Sao Paulo v Brazílii. Bohatý otec mu umožnil cestovať do Francúzska, kde sa veľa dozvedel o motorizme a letectve. Vynálezca zostrojil riaditeľný balón. Bol 25 m dlhý, mal motocyklový motor a dvojlistovú vrtuľu. Vzniesol sa nad stromy, no hneď klesol k zemi. Santos-Dumont skonštruoval 16 vzducholodí. Senzáciou Svetovej výstavy roku 1900 v Paríži bola Santos-Dumontova riaditeľná vzducholoď č.4. Vynálezca sedel na žrdi s bicyklovým sedadlom, zavesenej pod balónom. S ďalšou vzducholoďou narazil na dom a havaroval. Veľký úspech -so vzducholoďou č.15 obletel v určenom limite 30 minút Eiffelovu vežu. Popolárna bola aj vzducholoď č.8. Pristávala priamo na parížskych uliciach. Na začiatku 20.storočia existovali tri typy vzducholodí: s nevystuženou, polovystuženou a vystuženou konštrukcou. Nevystužená vzducholoď mala vhodne tvarovaný mäkký obal s plynovou náplňou. Polovystužená mala tiež mäkký obal, ale neupevnený na pevnom ráme. Mohla si udržať tvar aj v prípade poškodenia. Vystužená vzducholoď bola v podstate akoby klietka pokrytá látkou, ktorá mala zvonku aerodynamický tvar a vnútri boli samostatné plynové oddiely. Tento typ mal nepochybne výhody: dovoľoval konštruovať vzducholode veľkých rozmerov, jeho vnútornébalónové oddiely boli samostatné, v prípade poškodenia jedného plnili ostatné svoju funkciu a celok si udržiaval aerodynamický tvar. Vystuženú vzducholoď vynašiel nemecký gróf von Zeppelin a jeho konštrukcia zvíťazila. Jej veľké rozmery dovoľovali, aby mali cestujúci k dispozícii všetko pohodlie. Vzducholoď bola veľmi zraniteľná a nebezpečná predovšetkým preto,lebo bola plná vodíka.

Koniec éry vzducholodí predznamenala katastrofa veľkej 245-metrovej vzducholode Hindenburg. Mala luxusné kajuty, jedálenský salón, knižnicu, tlačiareň a ďaľšie vymoženosti pre päťdesiat cestujúcich. Po ročnej prevádzke roku 1937 sa v okamihu, keď pristávala v americkom meste Lakehurst, vznietila.

Viete, že...
...na to, aby sa vzducholoď dala riadiť, niektorí celkom vážne navrhovali využiť silu zapriahnutých orlov?

Vzducholode postupne nadobúdali svoju podobu.Lebaudy Henriho Julliota dosiahla roku 1902 rýchlosť 98 km za hodinu. Na prelome storočí sa už objavil nový typ vzducholode s tuhou kostrou a zostrojil ju gróf Ferdinand von Zeppelin.

Hydroplán
Je isté, že len čo sa letci odlepili od zeme, už začali rozmýšlať o ideálnom plavákovom podvozku. Hydroplán sa čoskoro stretol s veľkým záujmom, a to vcivilnej aj vojenskej oblasti. Jeho vývoj postupoval súbežne s lietadlom štartujúcim a pristávajúcim na zemi. Najväčší význam dosiahol v tridsiatich rokoch, v období pravidelných zaoceánskych letov. Roku 1912 vznikla exkluzívna súťaž pre hydroplány, ktorá si získala veľkú važnosť, preteky o Schneiderov pohár. Skutočným majstrom na hydropláne bol Američan Glenn Curtis, ktorý roku 1911 názorne ukázal dobré vlastnosti tohto typu.



Prvé skoky s motorom
Koncom 19. storočia sa niektorým leteckým priekopníkom
podarili neveľké skoky na ich výtvoroch. Stále platilo, že sila používaných motorov ešte nedávala strojom dostatočnú rýchlosť, aby sa udržali vo vzduchu. Treba povedať, že priekopníci mali aj kus šťastia, že ich motory nemali dostatočnú silu. Nechceme totiž ani len pomyslieť, čo sa mohlo stať, keby sa bol niektorý stroj s pilotom, čo nemal ani potuchy o ovládaní letu, naozaj zdvihol. Američania bratia Wrightovci si ako prví uvedomili, že nestačí len môcť lietať, ale treba aj "vedieť lietať", a to veľmi dobre. Ich pokusy so šarkanmi a klzákmi im dovolili zdokonaliť ovládanie letu a získať skúsenosti s manévrovaním.V tých časoch sa vzducho plavci jednotlivých krajín pretekali, kto bude ako prvý letieť, hoci šlo skôr o skoky. Jeden z takých skokov, ktorý mal veľkú odozvu, bol pokus Francúza Clémenta Adera roku 1897 s jeho Avionom III s pohonom dvoma parnými strojmi. Avion III zostrojili potajomky pod záštitou francúzskeho Ministerstva vojny. Neskôr sa uvádzalo, že Aderovo lietadlo sa v skutočnosti ani na okamih neodlepilo od zeme (iné zdroje uvádzajú, že preletelo 30 m). Napriek všetkým takýmto a podobným neúspechom sa pri pokusoch s lietadlami ťažšími ako vzduch získavali cenné skúsenosti a poznatky.

A v tomto okamihu sa vynára meno človeka, ktorý bol pre históriu veľmi dôležitý. Ide o amerického inžiniera francúzského pôvodu Octava Chanuteho, ktorý s veľkým zmyslom pre dokumentárnosť zhrnul a knižne vydal poznatky o vývoji tohto nového odvetia ľudskej činosti. Jeho kniha Progress in Flying Machines (pokrok v lietajúcich strojoch 1894), sa pokladá za najúplnejšú dobovú príručku pre letcov. Roku 1857 patentoval Félix du Temple stroj. Zostrojil v zmenšenej mierke model lietadla poháňaný hodinovým strojčekom, ktorý skutočne lietal. Roku 1874 dokončil konštrukciu parného motora do lietadla skutočnej veľkosti. Stroj riadil námorník dolu svahom a na krátkej dráhe sa aparát aj trochu zdvihol. Bol to teda prvý štart lietadla s posádkou. Lietadlo s parným pohonom ruského námorníka kapitána Alexandra Možajského. Na šikmej rampe po drevených koľajniciach sa mu podarilo roku 1884 preskočiť údajne okolo tridsať metrov. Sir Hiram Maxim, vynálezca guľometu vyskúšal roku 1884 na svojom pozemku v Kente veľké lietadlo s parným pohonom. Štartovalo po koľajniciach. Konštuktér, zrejme z obavy pred príliš strmým vzlietnutím, namontoval k dráhe ešte obmedzovacie koľajnice. Stroj pri pokusoch prejavil veľké úsilie vzlietnúť, ale pri treťom sa rozbil. Roku 1893 sa Phillipsovi, ktorý zostrojil model s veľkým počtom žalúziovo usporiadaných nosných plôch, podarilo na kruhovej dráhe do vzduchu tento čudný stroj. Pred letmi bratov Wrightovcov ,,poskočil” azda najviac nemecký stroj Karla Jatha. V auguste 1903 uskutočnil 60-metrový neriadený let.

Klzák
Francúzsky lodný kapitán Jean Marie Le Bris sa veľmi zaujímal o lietanie. pozorne sledoval plachtenie morských vtákov a rozhodol sa, že skonštruuje klzák s pevnými krídlami podobnými krídlam albatrosa. Zakrivenie krídel sa mohlo v neveľkej miere meniť a vynálezca dúfal, že takto bude môcť let riadiť. Prvý skušobný let urobil na jeseň roku 1856. Štartovací systém bol veľmi jednoduchý- stroj bol umiestnený na voze, ktorý ťahal kôň. Le Bris stál na palube svojho vynálezu. Len čo voz dosiahol potrebnú rýchlosť, pilot maximálne nastavil krídla a odlepil sa od voza. Lenže nevzniesol sa iba klzák, ale aj kočiš, ktorému prúd vzduchu omotal okolo nohy lano! Keď to Le Bris zbadal, zmenil zakrivenie krídel a zosadol. V pokusoch pokračoval, ale po mnohých nezdaroch sa napokon vzdal. Le Brisov stroj sa pokladá za prvý klzák, ktorý letel as posádkou.

No ak máme na mysli skutočný let, tak môžeme o ňom hovoriť až od roku 1891, keď Nemec Otto Lilienthal dokázal svojimi letmi na klzáku dlhými až 400 metrov, že brázdiť vzduch týmto spôsobom je možné.





Viete, že ......
...pri konštruovaní klzáka vychádzal vyználezca Cayley z princípu šarkana a priekopníci lietania získavali zaujímavé podnety, ktoré mohli využiť pri svojich strojoch ťažších ako vzduch keď sledovali plachtenie vtákov?
Práve preto pokladáme Liliethala (po Cayleym) za priekopníka letectva. Za nim nasledovali Chanute, Wrightovci a mnoho iných. Lilienthal experimentoval so zmenami zakrivenia profilu a pohyblivými výškovým kormidlom, ba hľadal aj motor, ktorý by mohol použiť. Pri jednom z letov roku 1896 sa však smrťeľne zranil. Škót Percy pilcher pokračoval v Lilienthalovej práci a keby nebol roku 1899 pri nehode zahynul, možno by bol Wrightovcov predstihol. Pred smrťou zamýšľal vložiť do svojho posledného modelu motor. Aj Octave Chanute konštruoval klzáky. Uplatnil pri ich stavbe svoje teoretické poznatky a jeho stroje predčinili lietadlá súčastnikov. Chanutove klzáky sa ovládali zmenami polohy tela pilota (čím sa menilo ťažisko) podobne ako dnešné závesné klzáky.Montgomery vyrobil klzák z ľahkého dreva kanadského orecha. Drevený rám vystužil klavírovými strunami a dve dvojice krídel potiahol mušelínom. Klzák mal hmotnosť 19 kg. Montgomery potreboval peniaze na ďalšie pokusy. Získal ich tak, že predvádzal klzák v rôznych amerických mestách. Roku 1906 postihlo Kaliforniu veľké zemetrasenie. Zničilo Montgomeryho dieľňu a všetky lietadlá. roku 1911 postavil Montgomery motorové lietadlo, no iní v tom čase konštruovali už dokonalejšie lietajúce stroje ako on.John Joseph Montgomery zahynul roku 1911 pri zalietavaní klzáka neďaleko mesta Evergreen v Kalifornii.

Balón-lietadlo ľahšie ako vzduch
Nebolo treba špekulovať, prečo para stúpa. Stačilo ju len uzavrieť do vhodného obalu.Človeku trvalo tisícročia, kým dostal tento nápad. Samozrejme nielen kým ho dostal, ale vedel aj použiť. Roku 1782 Joseph Montgolfier, francúzsky továrnik na papier si odrazu položil otázku, či by sa stúpajúci teplý vzduch nedal zachytiť a jeho pomocou zdvihnúť nejaký predmet. Zhotovil hodvábne vrece, pri jeho otvore zapálil trocha papiera, vrece sa vznieslo k stropu. Joseph povedal o svojom pokuse bratovi a začali s teplým vzduchom experimentovať. O rok uskutočnili bratia Montgolfierovci v Annonay svoj prvý verejný pokus s balónom na teplý vzduch. Ich balón z papiera podšitého ľanovým plátnom mal tvar gule s priemerom vyše tridsať metrov. Balón naplnený teplým vzduchom sa veľkou silou vzdvihol do výšky 2000 m. O niekoľko mesiacov bol vypustený ďaľší balón s rôznymi zvieratami: kačica, kohút a ovca, ktorý pristál vo výbornom stave. Pri pokuse bol prítomný aj francúzsky kráľ Ľudovít XVI. a jeho manželka kráľovná Mária Antoinetta, bratia zožali obrovský úspech.

Charles stúpavú silu nezískaval teplým vzduchom, ale balón naplnil plynom ľahším ako vzduch, vodíkom, a hermenticky ho uzavrel. Charles mal veľa problémov, lebo musel zabezpečiť nepriepustnosť plášťa a získať väčšie množstvo vodíka. Balóny charliéry mali obmedzenú vlastnú stúpavú silu, kým balóny montgolfiéry mohli stúpaťa klesať podľa potreby. Stačilo zvýšiť alebo znížiť plameň pod otvorom balóna rozhodla, že dnes milovníci balónového lietadla používajú balóny na princípe montgolfiéry.Navyše používanie vodíka bolo nebezpečné,lebo tento plyn je výbušný.

Dvojplošník
Medzníkom v dejinách letectva boli lety Američanov bratov Wrightovcov na dvojplošníku, ktorý mal štvorvalcový motor o výkone 8,820 kW. Uskutočnili ich 17.Decembra 1903 na pahorku Kitty Hawk v severnej Karolíne. Pre štart skonštruovali jednoduchý katapult - zariadenie na vymršťovanie lietadiel do vzduchu na krátkej dráhe. Lietadlo s burájúcim motorom sa rozbehlo po koľajniciach a vyletelo do povetria. Vtedy nikto netušil, že sú to prvé lety, keď sa človek odpútal od zeme s motorovým lietadlom.