Energiu, ktorá sa získava spálením rozličných látok, palív, charakterizujeme veličinou výhrevnosť paliva, značka H
Výhrevnosť paliva H je určená podielom tepla Q ,ktoré palivo s hmotnosťou m odovzdá svojmu okoliu pri dokonalom spálení, a hmotnosti m paliva,

H=Q__
m
Jednotkou výhrevnosti je joule na kilogram, značka J/kg; v praxi sa častejšie používajú jednotky kJ/kg alebo MJ/kg.


Účinnosť

V predchádzajúcich statiach sme opisovali premeny energie telesa a prenos energie z jedného telesa na druhé v izolovanej sústave telies. Pri každom skutočnom deji sa však len časť dodanej energie využije ,, užitočne ´´ ,t. j. na cieľ, ktorý dejom sledujeme.
Žiarovku používame ako zdroj svetla, ale žiarovka sa ja zohrieva. Časť dodanej elektrickej energie sa v žiarovke ,, spotrebuje neužitočne ´´. Pri ohrievaní vody v kadičke na liehovom variči sa ohrieva nielen voda, ale aj stojan, kadička a okolitý vzduch.
Z opísaných príčin charakterizujeme skutočné procesy premeny či prenosu energie pomocou veličiny účinnosť, značka (grécke písmeno éta). Premena energie prebieha najčastejšie v rozličných zariadeniach alebo strojoch. Veličina účinnosť sa preto definuje ako účinnosť zariadenia, a to vzťahom
účinnosť=výkon lomené príkon

Účinnosť sa vyjadruje desatinným číslom alebo v percentách; účinnosť je vždy menšia ako 1, menšia ako 100%
S veličinami výkon a príkon sme sa oboznámili vo fyzike v mechanike a elektrine. Vieme, že výkon sa číselne rovná práci vykonanej technickým zariadením za jednotku času. Príkon sa číselne rovná práci ( energii, teplu ), ktorá bola za jednotku času dodaná zariadeniu, P = W/t. Potom, keď správne vysvetlíme význam značiek použitých veličín, môžeme účinnosť zariadenia alebo procesu určiť aj z iných vzťahov,.