Elektrostatický odluhovač popolčeka
Zariadenie, v ktorom pôsobením elektrostatického poľa získavajú čiastočky popolčeka záporný náboj a sú zbierané na kladných doskových elektródach. Občasným strasením doskových elektród padajú zhluky popolčeka do výsypky.

Chladiaca veža
Tepelný výmenník, v ktorom sa odovzdáva teplo chladiacej vody z kondenzátora do okolitého vzduchu. Najpoužívanejšie sú chladiace veže s prirodzeným ťahom, charakterizované ťahovým komínom zo železobetónového hyperboloidného plášťa. Privádzaná voda je rozstrekovaná na drobné kvapôčky, ktoré sú ochladzované prúdom stúpajúceho ohriateho vzduchu.

Turbína
Energetické zariadenie, v ktorom prebieha na základe adiabatickej expanzie premena časti vnútornej energie pracovnej látky na mechanickú energiu turboagregátu. Najčastejšie sa v elektrárňach na fosílne palivá stretneme s parnými turbínami, pracovnou látkou je para.

Kotol
Energetické zariadenie určené na výrobu pary. Skladá sa zo spaľovacieho zariadenia (ohnisko) a parného generátora. Do parného generátora sa privádza napájacia voda a výsledným produktom je para. Kotle sa rozdeľujú podľa typu ohniska (roštové, práškové granulačné, práškové výtavné, fluidné), podľa konštrukcie parného generátora (valcové, strmorúrové) a podľa obehu (prirodzený obeh, nútený obeh, prietlačné kotle).

8. Tepelné elektrárne na Slovensku:
Na Slovensku na nachádzajú dve tepelné elektrárne.

Prvá je Tepelná elektráreň Nováky. Závod má sídlo v Zemianskych Kostoľanoch. Okrem výroby a dodávky elektrickej energie zabezpečujú Elektrárne Nováky dodávku horúcej vody na vykurovanie miest Prievidza, Nováky, Zemianske Kostoľany ako aj pre priemyselné a iné organizácie a pary pre dodávku tepla okolitým priemyselným podnikom. Elektrárne pracujú v elektrizačnej sústave v základnom a pološpičkovom režime. Výstavba elektrárne začala v roku 1949 a prvý turbogenerátor TG1 uviedli do prevádzky v roku 1953.

Druhá, Tepelná elektráreň Vojany sa nachádza na východnom Slovensku v okrese Michalovce. Pozostáva z dvoch energetických výrobní: Elektrárne Vojany I (EVO I – 6 x 110 MW) a Elektrárne Vojany II (EVO II – 6 x 110 MW). Výhodná poloha v blízkosti ukrajinských hraníc, maximálne skrátenie širokorozchodnej trate poloantracitového uhlia z Donbasko-Kuzbeckej ťažobnej oblasti a možnosť odberu chladiacej vody z Laborca boli najdôležitejšími hľadiskami pre rozhodnutie o výstavbe tepelnej elektrárne.