Počasie

Meteorológia (z gr. meteoros - vznášajúci sa vo vzduchu a logos - veda) je veda, ktorá skúma počasie a jeho zmeny, analyzuje prvky počasia, ako sú teplota vzduchu, tlak, vietor, vlhkosť, oblačnosť, zrážky a iné, ktoré prebiehajú v atmosfére.

Atmosféra je plynný plášť, ktorým je zo všetkých strán naša Zem obklopená. Suchý a čistý vzduch tvorí zmes rozličných plynov. Základnými sú dusík, kyslík, argón a v menších množstvách oxid uhličitý a vzácne plyny - hélium, neón, kryptón a xenón. Podľa rozloženia teploty sa atmosféra delí na niekoľko horizontálnych vrstiev (sfér). Najnižšou vrstvou je troposféra. Siaha do výšky 10 km. V tejto vrstve podlieha vodná para kondenzácii, tvoria sa hmly a oblaky, dážď a sneh, búrky a hurikány, čiže všetky tie javy, ktoré vytvárajú počasie. Nad troposférou je stratosféra, ktorá sa rozkladá od 11 do 50 km. Má vrstevnatú ("stratovitú") štruktúru. Ďalšou vrstvou je mezosféra, ktorá sa rozprestiera od 55 do 80 km. Môžeme v nej pozorovať tzv. striebristé oblaky, vytvorené z drobných kryštálikov ľadu. Vo výške od 85 do 800 km sa rozkladá termosféra, ktorá obsahuje veľké množstvo elektricky nabitých častíc - iónov. Vo výške nad 800 km leží exosféra - vrstva rozptyľovania, kde sú plyny už veľmi zriedené.

Obeh Zeme okolo Slnka vyvoláva ročné kolísanie teploty (leto - zima). Zem obieha Slnko po elipse a počas tohto obehu sa poloha zvislej zemskej osi vzhľadom na Slnko mení. Preto je slnečným lúčom striedavo vystavená raz severná pologuľa a raz južná pologuľa a toto striedavé položenie Zeme vzhľadom na slnečné lúče je príčinou ročných období.

V deň letného slnovratu (22.júna) je na severnej pologuli leto a na južnej zima. Nad Arktídou vtedy Slnko nezapadá pod horizont - trvá tam polárny deň, na Antarktíde je zas polárna noc - Slnko sa vôbec nevynára nad horizont. V deň zimného slnovratu (22.decembra) je na severnej pologuli najkratší deň a najdlhšia noc a Slnko sa nachádza najnižšie nad horizontom. V deň jarnej a jesennej rovnodennosti (21.marca a 23.septembra) stojí Slnko na rovníku v zenite a obidve pologule Zeme dostávajú rovnaké množstvo tepla. Maximum možno pozorovať na rovníku, minimum na póloch.

Otáčanie Zeme okolo jej zvislej osi vyvoláva striedanie dňa a noci. Následkom toho je denné kolísanie teploty od svitania do večera.
Veľmi podstatným prvkom počasia je vlhkosť vzduchu, pretože od nej závisí viditeľnosť, oblačnosť i zrážky. Voda sa v zemskej atmosfére vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách: pevnom (ľad, sneh), kvapalnom (voda) i plynnom (vodná para). Do atmosféry sa dostáva voda pri procesoch vyparovania. Pri nadbytku vodnej pary v atmosfére dochádza k skvapalňovaniu (kondenzácii). Pri ochladzovaní ovzdušia prechádza voda z plynného do kvapalného stavu. Produkty kondenzácie vodnej pary sú tzv. usadeniny: rosa, šedivý mráz, inovať a námraza. Procesom kondenzácie vznikajú v atmosfére javy ako hmla, oblaky a zrážky každého druhu.
Hmlou nazývame jav kondenzácie vodnej pary, ktorý zapríčiňuje zmenšenie viditeľnosti v prízemnej vrstve pod 1000 metrov, t.z., že v hmle nevidíme predmety, ktoré sú od nás vzdialené 1 km.

Oblak je jav, ktorý vznikol nahromadením vodných kvapiek alebo ľadových kryštálikov.
Medzinárodná klasifikácia oblakov rozlišuje:
- podľa výšky výskytu - oblaky vysoké, stredné, nízke a oblaky vertikálneho vývoja
- podľa vzhľadu - 10 základných tvarov, 14 odvodených tvarov, 9 odrôd a 3 osobitosti.

Základné druhy oblakov sú: vysoké ľahké oblaky
- riasy (cirrus), rozľahlé ťažké oblaky
- slohy (stratus), biele veľké oblaky s hornou časťou v tvare karfiolu
- kopy (cumulus) a beztvaré šedivé oblaky s roztrhanými okrajmi - dažďové oblaky (nimbus).

Ak niektoré oblaky veľmi narastú, drobné kvapôčky vody v nich vrážajú jedna do druhej a zväčšujú sa až narastú do takých rozmerov, že padajú na zem v podobe zrážok. Zrážkami nazývame dážď, sneh, ľadovec alebo krúpy.