Zem:

Je to tretia planéta slnečnej sústavy a má tvar geoidu (gule so sploštenými pólmi). Vykonáva dva pohyby: jeden okolo vlastnej osi (24 hodín) a druhý okolo Slnka (365 dní). Zem v sebe skrýva obrovskú E, čo je dnes badateľné na sopečnej činnosti a zemetraseniach. Oba tieto javy súvisia s neprestajným pohybom litosferických dosiek, ktoré so sebou nesú kontinenty a oceány. Na povrchu Zeme sa nachádza asi 1,4 miliardy kmł vody. Viac než 97% tejto životne dôležitej kvapaliny je v moriach a oceánoch a len necelé 1% je v riekach a jazerách. Zem je vzdialená 150 miliónov km od Slnka. Okolo Zeme obieha jeden Mesiac. Je to zatiaľ jediná planéta, na ktorej je známy život.

Mesiac:

Je to prirodzená obežnica planéty Zem. Jeho hmotnosť je 81-krát menšia ako hmotnosť Zeme. Okolo vlastnej osi obehne za rovnaký čas ako okolo Zeme. Preto je k Zemi obrátený stále tou istou stranou. Na strane obrátenej k Slnku má teplotu až 100°C a na odvrátenej -155°C. Nemá atmosféru a teda ani vietor ani zrážky a jeho prastaré horniny nezvetrávajú. Nemá ani vodu ani vlastný zdroj svetla, svieti odrazeným svetlom zo Slnka. Povrch Mesiaca je pokrytý rozsiahlymi planinami nazývanými mesačné moria a krátermi, ktoré vznikli dopadom meteoritov na jeho povrch. Je vzdialený 384 400 km od Zeme. Prvá ľudská posádka, ktorá pristála na Mesiaci 19.7.1969, bola posádka americkej kozmickej lode Apollo 11 s kozmonautmi Amstrongom, Aldrinom, tretí člen posádky Collins ich zabezpečoval na obežnej dráhe.

Mars:

Táto červená (jeho červená farba je spôsobená oxidmi železa) planéta sa okolo vlastnej osi otočí za 24 hodín a 23 minút, takže jeden deň na Marse trvá asi tak dlho ako na Zemi. Mars je obalený atmosférou zloženou z oxidu uholnatého, oxidu uhličitého a vody. Okolo pólov má biele čiapočky. Jeho vzdialenosť od Slnka je asi 228 miliónov km. O tejto planéte sa hovorí, že práve na nej sa možno nachádzajú nejaké známky života. To by znamenalo, že v našej slnečnej sústave nie je Zem jediná planéta, na ktorej existuje život. Táto planéta má dva mesiace: Phobos a Deimos.

Jupiter:

Je to najväčšia planéta našej slnečnej sústavy. Je to rotujúci plynný obor, ktorý má väčší objem ako všetky ostatné planéty dokopy. Na jeho oblačnom obale, ktorého pohyb dokazuje, že tam vanú vetry rýchlosťou väčšou ako 100 m/s, je veľká červená škvrna, čo je vlastne búrka, ktorá by pohltila celú Zem. Táto búrka trvá najmenej 300 rokov. Planétu tvoria takmer výhradne plyny, pevné jadro má priemer iba 25 000km. Tlak okolitých plynov je taký veľký, že teplota na povrchu jadra dosahuje 30 000°C. Má 16 mesiacov (Metis, Adrastea, Amalthea, Thebe, Io, Europa, Ganymedes, Callisto, Leda, Himalia, Lysithea, Elara, Ananke, Carme, Pasiphae a Sinope ), najväčším z nich je Ganymedes, ktorý je zároveň najväčším mesiacom našej slnečnej sústavy (je väčší ako planéta Pluto). Je vzdialený 778 miliónov km od Slnka a okolo vlastnej osi sa otočí za 9 hodín 56 minút.

Saturn:

Druhá najväčšia planéta je slabo pruhovaná guľa s niekoľkými prstencami. Pruhy sú vlastne čiastočkami zlúčenín vody a amoniaku v atmosfére planéty. Prstence tvorí prach a ľadové častice. Podstatou tejto planéty, tak ako aj planéty Jupiter, je najmä plynný vodík a hélium. Teplota na povrchu je -170°C. Je vzdialený 1427 mil. Km od Slnka a doba rotácie je 10 hodín 39 minút. Má až 21 mesiacov (Pan, Atlas, Prometheus, Pandora, Epimetheus, Janus, Mimas, Enceladus, Tethys, Telesto, Calypso, Dione, Helene, Rhea, Titan, Hyperion, Iapetus, Phoebe) a najväčší z nich sa volá Titan.