Urán:

Okolo Slnka obehne za 84,7 roka a okolo vlastnej osi sa otočí za 17 hodín 14 minút. V jeho atmosfére sa vyskytuje vodík a metán. Metánové oblaky spôsobujú jeho zelenomodrý nádych. Jeho povrch je pokrytý hrubou vrstvou ľadu, ktorý tvorí vodík a amoniak. Podobne ako Saturn má okolo seba viaceré prstence (najmenej 9) a 15 mesiacov (Cordelia, Ophelia, Bianca, Cressida, Desdemona, Juliet, Portia, Rosalind, Belinda, Puck, Miranda , Ariel, Umbriel , Titania , Oberon). Jeho najväčší mesiac sa nazýva Titania. Bol objavený v roku 1781.

Neptún:

Okolo tejto "modrej" planéty sú nevýrazné prstence tvorené kryštálikmi zmrznutého metánu. Je vzdialená 4 496mil. Km od Slnka a jej deň trvá 17hodín 50 minút. V jeho atmosfére sa nachádza metán, vodík, amoniak a dusík. Teplota na tejto planéte klesá až na -220°C. Má 8 mesiacov (Naiad, Thalassa, Despina, Galatea, Larissa, Proteus, Triton, Nereid).

Pluto:

Pluto je drobná ľadová planéta vzdialená 5 900km od Slnka (čiže najvzdialenejšia). Jej mesiac, Charon, má asi polovičnú veľkosť samotnej planéty. Spolu s ním tvorí akoby dvojplanétu. Bol objavený až v roku 1930. Dráha tejto planéty je najpretiahnutejšia. Preto sa niekedy nachádza bližšie k Slnku ako Neptún.

Slnečnú sústavu ďalej tvoria asteroidy, meteoridy, meteority, kométy, medziplanetárny plyn a prach.

Asteroidy:

Pásmo týchto menších telies leží medzi Marsom a Jupiterom. Toto pásmo obsahuje úlomky ešte z čias vzniku slnečnej sústavy.

Kométy:

Na okraji slnečnej sústavy sa pohybujú kométy. Tieto vesmírne telesá obiehajú Slnko po eliptickej dráhe. Obežné dráhy komét často križujú obežné dráhy planét. Kométu tvorí jadro, ktoré obsahuje celú hmotu kométy a jeho zloženie je neznáme. Jadro je obalené hmlistým obalom - komou, utvorenou ľadom, čpavkom, metánom, prachom a oxidom uhličitým. Pri priblížení sa k Slnku vzniká vypudzovaním žiariacich molekúl a prachu chvost kométy. Najznámejšia je Helleyho kométa, ktorú je možné vidieť raz za 76 rokov (naposledy v roku 1986).

Meteroid:

V medziplanetárnom priestore slnečnej sústavy je veľké množstvo pomerne malých telies a tie nazývame meteroidmi. Pokiaľ sa takýto meteorid dostane do zemskej atmosféry vznikne meteor.

Meteor:

Je to malý kúsok horniny, často zvyšok kométy, ktorý sa dostal do atmosféry Zeme. Pri prechode atmosférou zhorí, vtedy na oblohe pozorujeme "padajúcu hviezdu". Ak dopadne na Zem vznikne meteorit.

Meteorit:

Väčší kus horniny, ktorý nezhorel pri prechode cez atmosféru a dopadol na zem. Môže mať veľkosť od niekoľkých metrov až do desiatky metrov, je zložený z kovov alebo je kameňom.