Slnečná sústava

Slnečná sústava

Tvorí ju Slnko. Je to hviezda v strede slnečnej sústavy. Je 109 krát väčšia ako Zem a okolo svojej osi sa otočí za 25 dni. Je tvorené najmä vodíkom (90%) a héliom (8%). Teplota v jadre Slnka dosahuje 15 miliónov stupňov Celzia. Na povrchu 6000°C. Pri jadrových reakciách sa uvoľňuje energia vo forme fotónov čiže častíc svetla, ktoré postupujú cez radiačnú zónu z atómu na atóm. Ich kľukaté putovanie môže trvať až milión rokov. Za touto zónou je nižší tlak, takže tu vzostupne prúdy vynášajú horúci plyn nahor a chladnejší plyn sa vracia smerom k jadru.

Slabšie prúdy privádzajú plyn do fotosféry, viditeľného povrchu Slnka. Tam teplota plynu klesne, lebo tu žiarenie odchádza cez chromosféru, t.j. neviditeľnú vrstvu plynu. Časť tohto žiarenia sa nakoniec dostane až na povrch Zeme. A to je ako Slnko "svieti". Vonkajšia časť Slnka sa skladá z fotosféry, chromosféry a koróny (oblasť horúceho plynu). Zvláštnosťou fotosféry sú slnečné škvrny: tmavé miesto na povrchu Slnka. Ma kruhovitý alebo nepravidelný tvar a silné magnetické pole. Hlavne slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné aj voľným okom, malé majú životnosť len niekoľko hodín. Ich teplota je asi o 2000°C nižšia ako okolie.

Slnečnú sústavu tvoria planéty:
Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Neptún, Urán.

Merkúr:

Je to vlastne guľa zložená z hornín, tak ako aj Venuša, Zem a Mars, posiata krátermi a spaľovaná blízkym Slnkom. Na priklonenej strane k Slnku ma 400°C a na odvrátenej -160°C. Jej povrch pripomína povrch Mesiaca. Táto planéta je vzdialená iba 58 mil. Km od Slnka a nemá mesiace. Jej relatívna hmotnosť (Zem = 1) je 0,06 a jej rotačná doba je asi 58 dní 15 hodín a 31 minút. Okolo Slnka obehne za 88 dní. Počas dvoch obehov Slnka sa 3 krát otočí okolo vlastnej osi. Deň na Merkúre je dlhý až 176 pozemských dní a je rovnako dlhý na celej planéte.

Venuša

Stavbou sa v podstate podobá Zemi, obklopuje ju však hustý obal z oxidu uhličitého. Je to zároven tretí najjasnejšie viditeľný objekt zo Zeme. Hneď po slnku a mesiaci. Jej rotačná doba je 243 dní a 27 minút. Okolo vlastnej osi sa otáča opačne ako ostatné hviezdy. Jej povrch je pokrytý pohoriami vysokými až do 10 000 m, krátermi a tektonickými zlomami, ktoré svedčia o tektonickej činnosti a intenzívnej erózii. Na povrchu je teplote až 480°C. Venuša nemá vlastné magnetické pole. Táto planéta sa aj veľkosťou podobá zemi. No je veľmi nehostinná, lebo okrem oxidu uhličitého, ktorý zadržiava žiarenie Slnka, je jej atmosféra zakalená kvapôčkami kyseliny sírovej.
Venuša je k nám najbližšie a je veľmi jasná, pretože je pokrytá mrakmi, ktoré odrážajú slnečné svetlo. Tieto mraky zahaľujú povrch venuše, ale sondy, ktoré ju navštívili zistili o nej veľa podrobností. Venuša obiehajúca okolo Slnka ako druhá planéta, je „skalnatá guľa“ obklopená hustými žltými oblakmi. Tieto oblaky, odrážajúce časť slnečného svetla, majú za následok, že Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejšie teleso na oblohe.

Hustá atmosféra na Venuši spôsobuje horúce a dusivé prostredie. Povrchové teploty dosahujú +480ºC a atmosferický tlak je 90-krát väčší ako na Zemi. Žltú farbu mračien spôsobuje kyselina sírová. Jej hladina sa mení, z čoho sa dá súdiť, že niektoré sopky na Venuši sú možno doteraz aktívne. Keďže Venuša obieha vo vnútri dráhy Zeme, má podobné fázy ako Mesiac. To znamená že vidíme rôzne veľkú časť jej slnkom ožiarenej strany. Nikdy nevidíme spln Venuše, pretože keď je jej celá strana osvetlená Slnkom otočená k Zemi, je Venuša zaclonená Slnkom. Keď sa pri obehu Slnka dostane k Zemi bližšie, je na našej oblohe stále väčšia, ale z jej osvetlenej strany vidíme stále menej a menej. Tento meniaci sa vzhľad Venuše nazývame fázy Venuše. Posledný prechod Venuše nastal v roku 1882, 2004, 2008 a další nastane v roku 2012 a bude trvať asi 6 hodín. Venuša je najhorúcejšia planéta v slnečnej sústave. Je to náš najbližší sused, podobný Zemi veľkosťou a hustotou. Venuša roluje najpomalšie zo všetkých planét, viac než 240-krát pomalšie ako naša Zem.
Zem:

Je to tretia planéta slnečnej sústavy a má tvar geoidu (gule so sploštenými pólmi). Vykonáva dva pohyby: jeden okolo vlastnej osi (24 hodín) a druhý okolo Slnka (365 dní). Zem v sebe skrýva obrovskú E, čo je dnes badateľné na sopečnej činnosti a zemetraseniach. Oba tieto javy súvisia s neprestajným pohybom litosferických dosiek, ktoré so sebou nesú kontinenty a oceány. Na povrchu Zeme sa nachádza asi 1,4 miliardy kmł vody. Viac než 97% tejto životne dôležitej kvapaliny je v moriach a oceánoch a len necelé 1% je v riekach a jazerách. Zem je vzdialená 150 miliónov km od Slnka. Okolo Zeme obieha jeden Mesiac. Je to zatiaľ jediná planéta, na ktorej je známy život.

Mesiac:

Je to prirodzená obežnica planéty Zem. Jeho hmotnosť je 81-krát menšia ako hmotnosť Zeme. Okolo vlastnej osi obehne za rovnaký čas ako okolo Zeme. Preto je k Zemi obrátený stále tou istou stranou. Na strane obrátenej k Slnku má teplotu až 100°C a na odvrátenej -155°C. Nemá atmosféru a teda ani vietor ani zrážky a jeho prastaré horniny nezvetrávajú. Nemá ani vodu ani vlastný zdroj svetla, svieti odrazeným svetlom zo Slnka. Povrch Mesiaca je pokrytý rozsiahlymi planinami nazývanými mesačné moria a krátermi, ktoré vznikli dopadom meteoritov na jeho povrch. Je vzdialený 384 400 km od Zeme. Prvá ľudská posádka, ktorá pristála na Mesiaci 19.7.1969, bola posádka americkej kozmickej lode Apollo 11 s kozmonautmi Amstrongom, Aldrinom, tretí člen posádky Collins ich zabezpečoval na obežnej dráhe.

Mars:

Táto červená (jeho červená farba je spôsobená oxidmi železa) planéta sa okolo vlastnej osi otočí za 24 hodín a 23 minút, takže jeden deň na Marse trvá asi tak dlho ako na Zemi. Mars je obalený atmosférou zloženou z oxidu uholnatého, oxidu uhličitého a vody. Okolo pólov má biele čiapočky. Jeho vzdialenosť od Slnka je asi 228 miliónov km. O tejto planéte sa hovorí, že práve na nej sa možno nachádzajú nejaké známky života. To by znamenalo, že v našej slnečnej sústave nie je Zem jediná planéta, na ktorej existuje život. Táto planéta má dva mesiace: Phobos a Deimos.

Jupiter:

Je to najväčšia planéta našej slnečnej sústavy. Je to rotujúci plynný obor, ktorý má väčší objem ako všetky ostatné planéty dokopy. Na jeho oblačnom obale, ktorého pohyb dokazuje, že tam vanú vetry rýchlosťou väčšou ako 100 m/s, je veľká červená škvrna, čo je vlastne búrka, ktorá by pohltila celú Zem. Táto búrka trvá najmenej 300 rokov. Planétu tvoria takmer výhradne plyny, pevné jadro má priemer iba 25 000km. Tlak okolitých plynov je taký veľký, že teplota na povrchu jadra dosahuje 30 000°C. Má 16 mesiacov (Metis, Adrastea, Amalthea, Thebe, Io, Europa, Ganymedes, Callisto, Leda, Himalia, Lysithea, Elara, Ananke, Carme, Pasiphae a Sinope ), najväčším z nich je Ganymedes, ktorý je zároveň najväčším mesiacom našej slnečnej sústavy (je väčší ako planéta Pluto). Je vzdialený 778 miliónov km od Slnka a okolo vlastnej osi sa otočí za 9 hodín 56 minút.

Saturn:

Druhá najväčšia planéta je slabo pruhovaná guľa s niekoľkými prstencami. Pruhy sú vlastne čiastočkami zlúčenín vody a amoniaku v atmosfére planéty. Prstence tvorí prach a ľadové častice. Podstatou tejto planéty, tak ako aj planéty Jupiter, je najmä plynný vodík a hélium. Teplota na povrchu je -170°C. Je vzdialený 1427 mil. Km od Slnka a doba rotácie je 10 hodín 39 minút. Má až 21 mesiacov (Pan, Atlas, Prometheus, Pandora, Epimetheus, Janus, Mimas, Enceladus, Tethys, Telesto, Calypso, Dione, Helene, Rhea, Titan, Hyperion, Iapetus, Phoebe) a najväčší z nich sa volá Titan.
Urán:

Okolo Slnka obehne za 84,7 roka a okolo vlastnej osi sa otočí za 17 hodín 14 minút. V jeho atmosfére sa vyskytuje vodík a metán. Metánové oblaky spôsobujú jeho zelenomodrý nádych. Jeho povrch je pokrytý hrubou vrstvou ľadu, ktorý tvorí vodík a amoniak. Podobne ako Saturn má okolo seba viaceré prstence (najmenej 9) a 15 mesiacov (Cordelia, Ophelia, Bianca, Cressida, Desdemona, Juliet, Portia, Rosalind, Belinda, Puck, Miranda , Ariel, Umbriel , Titania , Oberon). Jeho najväčší mesiac sa nazýva Titania. Bol objavený v roku 1781.

Neptún:

Okolo tejto "modrej" planéty sú nevýrazné prstence tvorené kryštálikmi zmrznutého metánu. Je vzdialená 4 496mil. Km od Slnka a jej deň trvá 17hodín 50 minút. V jeho atmosfére sa nachádza metán, vodík, amoniak a dusík. Teplota na tejto planéte klesá až na -220°C. Má 8 mesiacov (Naiad, Thalassa, Despina, Galatea, Larissa, Proteus, Triton, Nereid).

Pluto:

Pluto je drobná ľadová planéta vzdialená 5 900km od Slnka (čiže najvzdialenejšia). Jej mesiac, Charon, má asi polovičnú veľkosť samotnej planéty. Spolu s ním tvorí akoby dvojplanétu. Bol objavený až v roku 1930. Dráha tejto planéty je najpretiahnutejšia. Preto sa niekedy nachádza bližšie k Slnku ako Neptún.

Slnečnú sústavu ďalej tvoria asteroidy, meteoridy, meteority, kométy, medziplanetárny plyn a prach.

Asteroidy:

Pásmo týchto menších telies leží medzi Marsom a Jupiterom. Toto pásmo obsahuje úlomky ešte z čias vzniku slnečnej sústavy.

Kométy:

Na okraji slnečnej sústavy sa pohybujú kométy. Tieto vesmírne telesá obiehajú Slnko po eliptickej dráhe. Obežné dráhy komét často križujú obežné dráhy planét. Kométu tvorí jadro, ktoré obsahuje celú hmotu kométy a jeho zloženie je neznáme. Jadro je obalené hmlistým obalom - komou, utvorenou ľadom, čpavkom, metánom, prachom a oxidom uhličitým. Pri priblížení sa k Slnku vzniká vypudzovaním žiariacich molekúl a prachu chvost kométy. Najznámejšia je Helleyho kométa, ktorú je možné vidieť raz za 76 rokov (naposledy v roku 1986).

Meteroid:

V medziplanetárnom priestore slnečnej sústavy je veľké množstvo pomerne malých telies a tie nazývame meteroidmi. Pokiaľ sa takýto meteorid dostane do zemskej atmosféry vznikne meteor.

Meteor:

Je to malý kúsok horniny, často zvyšok kométy, ktorý sa dostal do atmosféry Zeme. Pri prechode atmosférou zhorí, vtedy na oblohe pozorujeme "padajúcu hviezdu". Ak dopadne na Zem vznikne meteorit.

Meteorit:

Väčší kus horniny, ktorý nezhorel pri prechode cez atmosféru a dopadol na zem. Môže mať veľkosť od niekoľkých metrov až do desiatky metrov, je zložený z kovov alebo je kameňom.