Slnečná sústava

Tvorí ju Slnko. Je to hviezda v strede slnečnej sústavy. Je 109 krát väčšia ako Zem a okolo svojej osi sa otočí za 25 dni. Je tvorené najmä vodíkom (90%) a héliom (8%). Teplota v jadre Slnka dosahuje 15 miliónov stupňov Celzia. Na povrchu 6000°C. Pri jadrových reakciách sa uvoľňuje energia vo forme fotónov čiže častíc svetla, ktoré postupujú cez radiačnú zónu z atómu na atóm. Ich kľukaté putovanie môže trvať až milión rokov. Za touto zónou je nižší tlak, takže tu vzostupne prúdy vynášajú horúci plyn nahor a chladnejší plyn sa vracia smerom k jadru.

Slabšie prúdy privádzajú plyn do fotosféry, viditeľného povrchu Slnka. Tam teplota plynu klesne, lebo tu žiarenie odchádza cez chromosféru, t.j. neviditeľnú vrstvu plynu. Časť tohto žiarenia sa nakoniec dostane až na povrch Zeme. A to je ako Slnko "svieti". Vonkajšia časť Slnka sa skladá z fotosféry, chromosféry a koróny (oblasť horúceho plynu). Zvláštnosťou fotosféry sú slnečné škvrny: tmavé miesto na povrchu Slnka. Ma kruhovitý alebo nepravidelný tvar a silné magnetické pole. Hlavne slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné aj voľným okom, malé majú životnosť len niekoľko hodín. Ich teplota je asi o 2000°C nižšia ako okolie.

Slnečnú sústavu tvoria planéty:
Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Neptún, Urán.

Merkúr:

Je to vlastne guľa zložená z hornín, tak ako aj Venuša, Zem a Mars, posiata krátermi a spaľovaná blízkym Slnkom. Na priklonenej strane k Slnku ma 400°C a na odvrátenej -160°C. Jej povrch pripomína povrch Mesiaca. Táto planéta je vzdialená iba 58 mil. Km od Slnka a nemá mesiace. Jej relatívna hmotnosť (Zem = 1) je 0,06 a jej rotačná doba je asi 58 dní 15 hodín a 31 minút. Okolo Slnka obehne za 88 dní. Počas dvoch obehov Slnka sa 3 krát otočí okolo vlastnej osi. Deň na Merkúre je dlhý až 176 pozemských dní a je rovnako dlhý na celej planéte.

Venuša

Stavbou sa v podstate podobá Zemi, obklopuje ju však hustý obal z oxidu uhličitého. Je to zároven tretí najjasnejšie viditeľný objekt zo Zeme. Hneď po slnku a mesiaci. Jej rotačná doba je 243 dní a 27 minút. Okolo vlastnej osi sa otáča opačne ako ostatné hviezdy. Jej povrch je pokrytý pohoriami vysokými až do 10 000 m, krátermi a tektonickými zlomami, ktoré svedčia o tektonickej činnosti a intenzívnej erózii. Na povrchu je teplote až 480°C. Venuša nemá vlastné magnetické pole. Táto planéta sa aj veľkosťou podobá zemi. No je veľmi nehostinná, lebo okrem oxidu uhličitého, ktorý zadržiava žiarenie Slnka, je jej atmosféra zakalená kvapôčkami kyseliny sírovej.
Venuša je k nám najbližšie a je veľmi jasná, pretože je pokrytá mrakmi, ktoré odrážajú slnečné svetlo. Tieto mraky zahaľujú povrch venuše, ale sondy, ktoré ju navštívili zistili o nej veľa podrobností. Venuša obiehajúca okolo Slnka ako druhá planéta, je „skalnatá guľa“ obklopená hustými žltými oblakmi. Tieto oblaky, odrážajúce časť slnečného svetla, majú za následok, že Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejšie teleso na oblohe.

Hustá atmosféra na Venuši spôsobuje horúce a dusivé prostredie. Povrchové teploty dosahujú +480ºC a atmosferický tlak je 90-krát väčší ako na Zemi. Žltú farbu mračien spôsobuje kyselina sírová. Jej hladina sa mení, z čoho sa dá súdiť, že niektoré sopky na Venuši sú možno doteraz aktívne. Keďže Venuša obieha vo vnútri dráhy Zeme, má podobné fázy ako Mesiac. To znamená že vidíme rôzne veľkú časť jej slnkom ožiarenej strany. Nikdy nevidíme spln Venuše, pretože keď je jej celá strana osvetlená Slnkom otočená k Zemi, je Venuša zaclonená Slnkom. Keď sa pri obehu Slnka dostane k Zemi bližšie, je na našej oblohe stále väčšia, ale z jej osvetlenej strany vidíme stále menej a menej. Tento meniaci sa vzhľad Venuše nazývame fázy Venuše. Posledný prechod Venuše nastal v roku 1882, 2004, 2008 a další nastane v roku 2012 a bude trvať asi 6 hodín. Venuša je najhorúcejšia planéta v slnečnej sústave. Je to náš najbližší sused, podobný Zemi veľkosťou a hustotou. Venuša roluje najpomalšie zo všetkých planét, viac než 240-krát pomalšie ako naša Zem.