Antény na rádiový a televízny príjem
Základnou prijímacou anténou je dipól. Jednoduchý dipól je tyčová anténa ktorá sa nazýva žiarič. Dĺžka dipólu s určitým priemerom sa rovná polovici prijímanej vlnovej dĺžky vynásobenej činiteľom skrátenia. Tento činiteľ závisí od pomeru dĺžky vlny a priemeru vodiča antény. Dipól je typ antény zo stojatým vlnením. Napätie je na rôznych miestach antény rôzne. Na polvlnnom dipóle je minimálne napätie v strede a maximálne na koncoch dipólu. Polovlnný dipól má svoje elektrické parametre z ktorých najdôležitejšie sú vstupná impedancia, zisk a vyžarovací diagram.
Zisk antény sa nevyjadruje napätím vo voltoch, pretože toto napätie je priamo úmerné dĺžke prijímanej vlny, ale charakterizuje sa pomerovým číslom. Jednoduchému dipólu sa prisudzuje zisk 0dB v smere maximálneho príjmu. Maximálny zisk je v smere kolmom na pozdĺžnu os antény. V ostatných smeroch vo vodorovnej polarizačnej rovine sa napätie odoberané na svorkách antény zmenšuje podľa smerového diagramu t.j. podľa vyžarovacieho diagramu. Uhol vyžarovania je uhol ktorý prislúcha zmenšeniu prijímaného napätia signálu na 70% na obidvoch stranách od smeru príjmu. Pomer napätia v smere maximálneho príjmu a napätia príjmu v protiľahlom smere sa nazýva činiteľ spätného príjmu /predozadný pomer/ a udáva sa v decibeloch. Vyžarovací diagram jednoduchého polvlnného dipólu ma tvar dvoch kružníc. Príjem v smere pozdĺžnej osi dipólu je nulový. Pomer napätia a prúdu na svorkách dipólu určuje jeho vstupnú impedanciu. Preto že v strede dipólu je nízke napätia a prúd veľký je vstupná impedancia malá a pri určitom pomere dĺžky vlny a priemeru dipólu je 75 ohmov.
Táto impedancia je vzhľadom na zem nesymetrická. Pri rezonancii antény sa pri určitej frekvencii uplatňuje iba reálna časť impedancie, v inom prípade má impedancia indukčnú a kapacitnú zložku a zisk antény sa zmenšuje. Anténa má určitú šírku pásma určenú frekvenčným rozsahom v ktorom na obidve strany od rezonančnej frekvencie klesá zisk o 3dB v porovnaní s maximálnym ziskom. Impedanciu Zloženého dipólu možno zväčšiť tím že pozdĺž rozdeleného dipólu / zo svorkami na výstup prijímaného signálu / pripevníme neprerušený polovlnný dipól. Ak sú prierezy obidvoch častí zloženého dipólu rovnaké nie je dôležitý ich rozstup a a výstupná impedancia sa štvornásobne zväčší t.j. na 300 ohm. Celovlnné dipóly s dĺžkou ktorá sa rovná dĺžke vlny zmenšenej činiteľom skrátenia majú veľkú vstupnú impedanciu / až 1200 ohm / ktorú možno ešte zväčšiť skladaním. Na svorky dipólu sa pripája anténový vodič ktorí nazývame napájač. Jeho vstupná impedancia sa má rovnať impedancii žiariča.
Ďalej poznáme antény pozdĺžne, priečne antény, a antény na družicoví príjem.
Antény na družicoví príjem prijímajú pomocou úzkeho zväzku elektromagnetického vlnenia v pásme 12 GHz. Úlohou antén pri takýchto vysokých frekvenciách je premiestniť energiu elektromagnetického pola z priestoru do vlnovodu. Anténa má tvar paraboloidu s priemerom 60 cm až 5 m. Jeho os je nasmerovaná pod určitým elevačným uhlom ktorý určujú polohu družice a zemepisné súradnice miesta príjmu.
Parabolická plocha sústreďuje elektromagnetické vlny prichádzajúce z družice do ohniska paraboly kde je umiestnené buď ústie vlnovodu alebo odrazová plocha v tvare hyperboloidu na prenos vlnenia do ústia vlnovodu umiestneného v osi paraboly. Bezprostredne pri parabolickej anténe je na vlnovod pripojený menič elektromagnetického pola na elektrickú energiu. Pritom sa mení frekvencia z 12 GHz na prvú medzifrekvenciu 0,95 až 1,75 GHz. Z tejto jednotky sa elektrický signál privádza káblom na vnútornú prijímaciu jednotku umiestnenú v prípade individuálneho príjmu pri televízore a pri spoločnom káblovom rozvode v ústrednej prijímacej stanici.
