Časti fotoaparátu : Fotoaparát sa skladá z komory (telesa prístroja) a jeho ďalšími hlav. súčiastkami sú hľadáčik, objektív, zaostrovanie, uzávierka, clona a film.

Okom fotoaparátu je objektív- sústava sklených šošoviek. Sklo šošovky fotoaparátu je vytvarované tak, že sa svetelné lúče lámu dovnútra. Stretávajú alebo sústreďujú sa kúsok za šošovkou v mieste nazývanom ohnisko. Odstup od predmetu závisí od ohniskovej vzdialenosti objektívu- vzdialenosti medzi stredom sústavy šošoviek a ohniskom. Väčšina manuálnych fotoaparátov sa dá zaostriť krúžkom na objektíve, ktorý sústavu šošoviek posúva dopredu alebo dozadu a automatické fotoaparáty sa zaostrujú samočinne. Pri bežnom fotoaparáte je ohnisková vzdialenosť štandardného objektívu asi 50mm a zorný uhol asi 45 stupňov. Veľa fotoaparátov je vybavených vymeniteľnými objektívmi s rôznymi ohniskovými vzdialenosťami, alebo možno na ich objektíve ohniskovú vzdialenosť meniť (hovorí sa im zoom).
Aby snímka nebola veľmi svetlá alebo tmavá, musí na film pôsobiť správne množstvo svetla. O to sa postaráme správnym nastavením clony a uzávierky. Clona v strede zložených šošoviek sa skladá zo vzájomne sa prekrývajúcich listov, ktoré môžu vytvoriť malý alebo veľký otvor. Čím väčšie je clonové číslo, tým je otvor menší. Uzávierka, ktorá sa otvára, aby vpustila svetlo na film, je umiestená medzi šošovkou a filmom. Čas, v ktorom zostane otvorená, je takzvaný čas uzávierky. Môže mať rozpätie od jednej štvortisíciny sekundy až po niekoľko minút. Krátke časy sa používajú pri fotografovaní pohybujúcich sa predmetov. Dlhšie časy sa používajú pri fotografovaní nedostatočne osvetlených scén bez pohybu. Väčšina moderných fotoaparátov má zabudovaný elektrotechnický expozimeter, ktorý zostavuje kombinácie clony a času podľa osvetlenia predmetu a druhu filmu. Aj keď niektorým citlivým filmom stačí svetlo žiaroviek, zvyčajne treba použiť elektronický blesk. Blesk musí byť synchronizovaný s uzávierkou, pri väčšine bleskov je to automatické.
Komora (teleso) : fotografického prístroja tvorí základ jeho konštrukcie. Býva zhotovená z plastickej látky, plechu alebo zliatiny ľahkých kovou.

Hľadáčik : umožňuje zamieriť objektív na fotografovaný objekt a správne ho umiestniť do obrazového poľa (záberu). Je upevnený na hornej časti prístroja. Niekedy je spojený s diaľkomerom.

Objektív : je sústava šošoviek, ktorá na citlivý materiál plošne premieta optický obraz priestorovej skutočnosti. Objektív je „okom“ fotografického prístroja, ktorý sa nachádza na jeho prednej strane. Cez objektív prepúšťame svetlo (regulované clonou a uzávierkou) na citlivý negatívny fotograf. materiál pri expozícii snímky.

Clona : má v sebe otvor, ktorým prechádza svetlo. Za jasného svetla použijeme menší otvor, za šera väčší. Moderné prístroje nastavujú clonu automaticky.

Uzávierka : zakrýva film, aby naň nedopadalo žiadne svetlo. Keď stlačíme spúšť, uzávierka na krátky čas svetlo prepustí a hneď zas film zakryje. Aby bol obraz ostrý, musíme objektív posunúť do správnej vzdialenosti od filmu. To sa volá ZAOSTROVANIE. inak by bol obraz rozmazaný. Vzdialené predmety zaostrujeme, akoby boli v nekonečnej vzdialenosti.

Film : je pokrytý vrstvičkou citlivej látky, bromidu strieborného. Z toho sa na svetle vylúčia malé kryštáliky striebra.

CAMERA OBSCURA :
Bola známa už v staroveku a údajne sa už o nej zmienil aj Aristoteles. Prvé fotoaparáty fungovali podobne ako camera obscura. Bola to zatemnená miestnosť, do ktorej sa cez šošovku premietal obraz okolitej krajiny. Obrázky vytvorené camerou obscurou, hoci boli zábavné, nemohli byť natrvalo zachytené.


AKO SA TVORÍ FOTOGRAFIA :
1. Na tých miestach filmu, kam sa dostane svetlo, sa vylúčia nepatrné zrniečka striebra.
2. Naexponovaný film sa vyberie z fotoaparátu a dá sa do fotografického laboratória.
3. V laboratóriu sa film ponorí do vývojky. To je roztok,v ktorom sa nepatrné zrniečka striebra zväčšia a „začiernia“ film. Na mieste, kam dopadlo svetlo, bude teda po vyvolaní film tmavý - vznikne negatív.
4. Zvyšok bromidu strieborného, na ktorý nedopadlo svetlo, sa z filmu odstráni v inom roztoku, v ustaľovači. Inak by film po čase na svetle stmavol celý.
5. Film sa usuší a obraz sa z neho premietne na fotografický papier. Ten obsahuje rovnakú citlivú látku ako film-bromid strieborný.
6. fotografický papier sa opäť ponorí do vývojky a potom do ustaľovača. Miesta, kde bol negatív tmavý, budú na papieri svetlé, a obrátené. Tak sa z negatívu stane zase pozitív-obraz, ktorý už má svetlé a tmavé miesta tam, kde majú byť.

Ako fotoaparát využíva svetlo : keď stisnete spúšť, predmet, ktorý vidíte v hľadáčiku, sa zobrazí na filme v okamihu, keď sa otvorí uzávierka a vpustí dnu svetlo prechádzajúce cez objektív. Film je pokrytý emulziou, ktorá chemicky reaguje na svetlo. Filmy sú na svetlo rôzne citlivé. Citlivosť filmu je uvedená na škatuľke a cievke v ASA alebo v stupňoch DIN. Čím vyššie číslo, tým je film citlivejší.

Spracovanie čiernobieleho filmu : v tmavej komore sa film ponorí do vývojky, kvapalnej chemickej zmesi, v ktorej sa film vyvolá ako negatív. Označuje sa tak preto, lebo je najtmavší na miestach, kam dopadlo najviac svetla- a naopak. Kým s filmom začneme pracovať na svetle, musíme ho ustáliť v ustaľovači. Pri zväčšovaní sa vypratý a usušený negatív vloží do zväčšovacieho prístroja, zväčší sa na požadovanú veľkosť a zaostrí sa na bielu papierovú podložku. Podložka sa nahradí fotografickým papierom, ktorý je pokrytý citlivou vrstvou a naň sa bielym svetlom krátko premieta zväčšený negatív. Pretože tmavé oblasti na negatíve prepustia menej svetla, sú na výslednej fotografii svetlé- a naopak. Po exponovaní sa fotografia vyvolá a ustáli rovnako ako negatív. Farebné filmy prechádzajú podobným procesom.