Slnečná sústava - je sústavou telies, ktoré sa nachádzajú trvale v gravitačnom pôsobení Slnka
- poznáme dva základné názory na jej rozmery
a) siaha po obežnú dráhu Pluta
b) hranice sústavy sú až za obežnou dráhou Pluta, kde končí gravitačné pôsobenie Slnka

Slnečná sústava je súčasť väčšieho celku – galaxie Galaxia.

Vývoj názorov na vznik Slnečnej sústavy :
a) Aristarchos :
- prišiel s heliocentrickým modelom sústavy – čiže Slnko je jej stredom
b) Aristoteles :
- prišiel s teóriou geocentrizmu, čiže stredom sústavy je Zem
c) 1453 – Mikuláš Koperník, vedecky zdôvodnil heliocentrický model
d) 1644 – astronóm Decart prišiel s teóriou, že celý vesmír sa skladá z troch častí :
•žiarivé časti (hviezdy)
•temné časti (planéty)
•priehľadné časti (všetok ostatný priestor, okrem planét a hviezd)
e) 1745 – astronóm Buffon načrtol možnú víziu vzniku planét
- dielo – Katastrofická vízia vzniku planét (planéty vznikli zrážkou kométy a Slnka)
f) 1745 – astronóm Kant tvrdil, že z väčších zhlukov plynu a prachu vznikli hviezdy a z menších zas planéty
g) 1796 – astronóm Laplace skombinoval teórie Kanta a Buffona
- tvrdil, že Slnečná sústava vznikla zmršťovaním plynno-prachového mraku, ale aj únikom hmoty zo Slnka
pri zrážke s iným telesom
h) 1917 – Jeans a Jaffreys tvrdili, že planéty našej sústavy vznikli kolíziou dvoch veľkých hviezd
i) 1945 – ruský astronóm Fesenkov tvrdil, že pri rýchlej rotácii Slnka došlo k oddeľovaniu častíc a postupne vznikali
planéty
j) 1970 – teória nadväzuje na Laplaca
- konal sa medzinárodný astronomický kongres, ktorý prijal teóriu Laplaca, čiže Slnečná sústava vznikla
zmršťovaním plynno-prachového mraku (dnes platné!!!)