Prítomnosť CO2 a, CO2 bola potvrdená spektroskopickými pozemskými pozorovaniami práve tak ako stopy chlorovodíku(HCl)a fluorovodíku(HF). V najvyšších vrstvách Venušinej atmosféry bola pozorovaná rezonančná čiara Ly[alfa] a z toho ide usúdiť, že obdobne ako v exosfére Zeme i v najvyšších vrstvách atmosféry Venuše je atomárny vodík. Na rozdiel od pozemskej atmosféry je tu len nepatrné množstvo ťažkého, vodíka. Venuša nemá žiadne magnetické pole silnejšie ako 5×10-6T a okolo planéty sa nevytvorili žiadne pásma prenikavého žiarenia, analogická Van Allenovým prstencom okolo Zeme. Avšak existuje tu rázová vlna v slnečnom vetre vyvolaná planétou. Tiež v atmosfére sa dá nájst dve nevýrazné ionizované vrstvy, ktoré pripomínajú E a F vrstvu v pozemskej ionosfére. Oblačnosť, ktorá trvalo zakrýva, vlastný povrch planéty, má veľmi členitú štruktúru. Nad hustými mrakmi sú vo väčších výškach oblačné útvary podobné pozemským cirom. Zdá sa, že výmena vzdušných hmôt vo Venušinej atmosfére je veľmi pomalá a u povrchu planéty je prakticky bezvetrie. V posledných rokoch sa podarilo analýzou radarových signálov zostaviť veľmi približnú mapu časti Venušinho povrchu. Zistilo sa, že rôzne časti, povrchu Venuše majú rôzne albedo pre vlnové dĺžky 10-70cm a pravdepodobne existujú na tejto planéte rozsiahle kruhové moria obklopených horskými oblasťami. V podstate však zostáva štruktúra vlastného povrchu tejto planéty neznáma. Polomer Venuše plynúci z najnovších meraní je 6150±15km. Z porúch spôsobených touto planétou na medziplanetárne sondy, ktoré prešli v jej blízkosti, je hmotnosť, Venuše 0, 815 hmotnosti Zeme a priemerná hustota je tak 5250 kgm-3, veľmi blízka priemernej hustote Zeme. Z toho sa dá usúdiť, že vnútorná stavba telesa je obdobná štruktúre Zeme. Neprítomnosť magnetického pola súvisí s veľmi pomalou rotáciou planéty. Venuša, práve tak ako Merkúr, nemá žiadny mesiac. Nesmiernym prínosom pre výskum Venuše bolo nesporne pristátie modulu sondy Venera 9 a, 10. Modul Venery 9 priniesol prvé priame obrázky Venušinho povrchu. Povrch v mieste pristátia Venery 9 ukazuje početné kamene o rozmeroch až niekoľko desiatok cm. Mnohé majú ostré obrysy, CO svedčí o tom, že krajina je geologicky veľmi pomerne mladá. V mieste pristátia Venery 10 je povrch podstatne hladší. Je vidieť len málo vyčnievajúce kamene a medzi nimi vrstvu jemnozrnnej pôdy. Kamenitá miesta, majú škvrnitý, obrúsený povrch, CO nasvedčuje tomu, že terén je geologicky starší. V porovnaní s inými planétami sú na Venuši najbližšie fázy kryštalizácie magmatických hornín, CO podporuje ich uchovanie na povrchu.