Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka. Je to druhá najmenšia planéta (po Merkúre). Pomenovaná je po Marsovi, starorímskom bohovi vojny. Obiehajú ho dva mesiace nepravidelného tvaru pomenované Fobos a Deimos.
Prvé písomné záznamy o planéte a jej pozorovaní pochádzajú z obdobia prvých civilizácií. Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania,  Babylončania a Gréci, vedeli o tejto „putujúcej hviezde“ a dávali jej svoje pomenovania. Považovali ju za symbol ohňa a krvi, pretože horniny, pôda a obloha na planéte majú červený, alebo ružový odtieň.

V súčasnosti sú na obežnej dráhe Marsu tri funkčné sondy a na povrchu planéty  sa pohybujú dve vozidlá. Prvá úspešná misia bola americká Mariner 4 vypustená v roku 1964. Nasledoval symbolický úspech dvoch sovietskych sond Mars 2 a Mars 3 vypustených v roku 1971, ktoré pristáli na jeho povrchu, ale kontakt s nimi sa stratil niekoľko sekúnd po dosadnutí.

Okolo Slnka obehne raz za 687 dní. Jednu otočku okolo svojej osi vykoná raz za 24 hodín 39 minút 35,244 sekúnd. Mars má slabé magnetické pole.

Mars má dnes veľmi riedku atmosféru. Priemerná teplota pri povrchu planéty je okolo −56 °C. V atmosfére planéty sa často vyskytujú prachové búrky, ktoré majú niekedy celoplanetárny charakter.

Na Marse sa nachádza najvyššia známa hora slnečnej sústavy, sopka Olympus Mons, ktorá dosahuje výšku 21,2 km nad nulovou výškou povrchu.

Okolo planéty obiehajú dve prirodzené družice – Fobos (Strach) a Deimos (Hrôza). Obidve telesá ukazujú Marsu stále rovnakú stranu. Veľmi nápadne sa chemickým zložením a tvarom podobajú telesám, ktoré tvoria pás planétok medzi Marsom a Jupiterom, čo viedlo k teórii, že ide o planétky, ktoré Mars svojou gravitáciou zachytil. Obe obežnice objavil Asaph Hall v roku 1877 a pomenoval ich podľa synov boha Marsa. Fobos obieha planétu rýchlejšie ako sa ona sama otáča, čo spôsobuje spomaľovanie jeho obehu a znižovanie vzdialenosti od povrchu Marsu. Odhaduje sa, že za 50 miliónov rokov Fobos do planéty narazí.

Mars bol a je častým predmetom sci-fi príbehov, ktoré ho v histórii popisovali ako živý svet inteligentných tvorov a neskôr ako vyprahnutú planétu, ktorú sa človek snaží podmaniť. Azda najznámejšou knihou z rannej histórie sci-fi žánru je Wellsova kniha Vojna svetov z roku 1898, ktorá opisuje inváziu Marťanov z umierajúcej planéty na Zem a následnú vojnu s ľudstvom. Kniha sa stala hitom a dočkala sa aj rádiového vysielania 30. októbra 1938. Vysielanie bolo natoľko presvedčivé, že mnohí poslucháči, ktorí si zapli rádio neskôr, sa domnievali, že ide o skutočnú udalosť, čo spôsobilo paniku a chaos.