má rovnaký charakter ako väzbová reaktancia, X2 je reaktancia sek. okruhu, má rovn. char. ako väzb. reaktancia, delenie väzieb: veľmi voľná (vzáj. vplyv obvodov je zanedbateľný), voľná (vplyv sekund. obvodu na prim. sa prejavuje zväčšením čin. odporu prim. obvodu), tesná (mení sa odpor i reaktancia prim. obvodu), veľmi tesná (sústavu možno nahradiť 1 obvodom), môžeme tiež použiť pomer jednoduchej hodnoty väzbovej reaktancie ku geomet. stredu odporov prim. a sekun. obvodu, táto veličina je stupeň väzby – ozn. kappa, χ=XV/R1R2=k.Q1Q2, rezonanč. krivky viazan. obvodov + podob. obvody – rozumieme frekvenč. závislosť amplitúdy prúdu v sekund. obvode v sériov. a amplitúdu napätia v paralel. viazan. obvodoch, pri hodnotení väzby pomocou stupňa väzby hovoríme o väzbe kritickej v prípade, keď sekund. napätie U2 pri nulovou rozladení dosahuje max. hodnotu, optim. väzba odpovedá stavu, kedy sústava jednovrcholových kriviek prechádza do sústavy 2vrcholov. rezonanč. kriviek, v prípade podobných obvodov, keď Q1=Q2=Q je stupeň opt. väzby =1, šírka priepust. pásma podobných obvodoch je určená veľkosťou stupňa väzby, pre optim. väzbu je relatív. priepust. pásmo širšie ako pri jednoduch. kmit. okruhu: B/f0=d2, najväčšie priep. pásmo dostaneme vtedy, keď väzba bude väčšia ako optim., maxim. šírka priepust. pásma 2 podob. obvodov je 3,1x väčšia ako šírka priepust. pásma jediného kmitavého obvodu.