obvody v jednosm. ustál. stave – obv. veličiny sú časovo nepremenné, 2. o. v period. ustál. stave – obv. veličiny sa menia periodicky s časom, 3. o. v harmonic. ustál. stave – obv. veličiny sa s časom menia podľa sin a cos, 4. o. v neustál. stave – obv. velič. majú všeob. čas. priebeh, 5. o. v prechod. stave – z 1 stavu do 2, 6. analóg. o. – pracujú so signálmi spojitými v čase, 7. diskrét. o. – vzorkov. a kvant. signál, 8. číslic. o. – signál v číslic. forme, schem. značky – používajú sa pre znázornenie ideál. prvkov v náhr. schémach reál. obvodov a ich súčastí, idealizácia je vyjadrená uvedením parametrov vyhovujúcich konkrétnym prac. podmienkam a požiadavkám na presnosť riešenia, v prípade, že potrebujeme zvýrazniť značkou ideál. prvkov alebo zakresliť prvok nerealizovateľný – použíjeme zvláštne značky, doposiaľ neboli zjednotené normou, nakresliť nejaké značky, topolog. štruktúra obvodov – riešenie obv. veličín, prenos. a imitanč. vlastností obvodu umožňuje jeho matematic. model – sústava obv. rovníc, ku zostaveniu a riešeniu obv. rovníc využívame radu metód, optim. voľbu metódy a zavedenia prvého systému do označovania obv. veličín umožňuje topolog. rozbor obvodu, v zložit. a neprehľad. obvodoch prevádzame úplný topol. rozbor tak, že z náhr. schémy vykreslíme jeho topol. graf a analyzujeme ho, graf obvodu vyjadruje len topolog. štruktúru a získame ho tým, že ho abstrahujeme od fyzik. vlastností prvkov, pri jednoduch. ovbvodoch – jednoznač. označenie a číslovanie uzlov, príp. prúd. slučiek, zákl. pojmy: kostra obvodu – nahradenie vštkých vetiev obvodu čiarami, úplný strom – vetvy spojujúce súvisle všetky uzly najmenš. počtom čiar, uzol – styk svoriek 2 a viac prvkov, uzl. dvojica – tvorená uzlom obvodu a refer. uzlom, referenč. uzol - potenciál považujeme za nulový, môže byť ľubov. uzol, vetva – sériov. spojenie prvkov, ideál. zdroj prúdu v topol. grafe – rozpojenie, slučka – uzatvorená prúd. cesta.