čo vlastne nad sibírskou tajgou explodovalo je
vysvetľované viacerými hypotézami, pričom každá mala objasniť konečné
riešenie problému.
Pre ich nesmiernu rozmanitosť boli rozdelené asi takto:

- hypotézy náboženské (opisy v biblii, zánik Sodomy a Gomory)
- hypotézy meteoritové
- hypotézy kometárne (podobné meteoritovým)
- hypotézy nukleárne (termojadrová reakcia pri disociácii ľadového
meteoritu)
- hypotézy geofyzikálne (výbuch guľového blesku)
- hypotézy relativistické (zrážka hmoty s antihmotou)
- hypotézy apokryfné (odraz telesa do iného priestoru)
- hypotézy technicko-kozmické (výbuch kozmickej lode)

Pre zaujímavosť aspoň niektoré z nich:

- V roku 1969 uviedol v knihe "Problém Tunguzskej katastrofy" ruský
geofyzik A.Zolotov myšlienku: Tunguzské kozmické teleso nemohlo
byť ani bežným železným, kamenným ani ľadovým meteoritom. Nad tajgou
explodovalo kozmické teleso s priemerom 50 až 70 metrov s dĺžkou
550 až 560 metrov pohybujúce sa rýchlosťou 1 až 2 km za sekundu. - V roku 1990 bola publikovaná hypotéza A.Nevského a A.Balkansa.
Uvádza sa v nej: Prenikanie veľkých meteorických telies atmosférou
nadzvukovými rýchlosťami vyvoláva rad javov, pre ktoré nemáme
vysvetlenie. Teleso pri rýchlosti 6 až 22 km za sekundu unášajúce
elektróny môže prispieť k vzniku takého náboja, pri ktorom dôjde pri
výboji medzi kozmickým telesom a Zemou k efektu podobnému blesku. Premena energie pohybu telesa na energiu elektrického výboja sa
môže odohrať ako veľmi silná explózia schopná premeniť kozmické
"niečo" na oblak plynu a prachu.

- Od roku 1948 je ruský vedec A.Kazancev zástancom hypotézy o explózii
kozmickej lode. V roku 1990 bol zverejnený materiál pod názvom
"Definitívny koniec záhady", ktorý je v súčasnosti viac-menej
považovaný za definitívnu bodku za tunguzským problémom.
Z obrovského množstva hypotéz, ani jedna nevysvetľuje celý komplex
anomálií spojených s katastrofou - s výnimkou tejto, fantastickej.
Potvrdzuje ju zvláštna dráha letu telesa, ktorý musel byť riadený a
jeden nález po 68 rokoch od explózie na brehu riečky Vašky
vzdialenej tisíce kilometrov od výbuchu vo vypočítanej dráhe letu
telesa - kúsok kovu striebornej farby 1,5 kg ťažký, ktorý bol potom
rozrezaný na tri kusy a ich analýza sa robila v troch ústavoch :

Analýza kúskov kovu ukázala :
neobyčajná zliatina s obsahom 67 % ceria, 10 % lanthanu, 8 %
neodýmu a 0.4 % železa bez oxidov ako v nerezovom stĺpe v Dilíí.
Záver : takú zliatinu vzácnych zemín nedokážeme na Zemi vyrobiť
ani najmodernejšími technológiami.
Analýza úlomku v pôvodnom stave :
súčasť dielu v tvare prstenca, valca alebo gule o priemere približne
1,2 metra, lisovaná pod šialeným tlakom niekoľkých desiatok tisíc
atmosfér.Súčiastka bola pravdepodobne kusom zásobníka, vzhľadom na
svoje nezvyčajné magnetické vlastnosti .
Vo vrstvách rašeliny a v pôde na mieste výbuchu je obsah vzácnych
zemín 600 násobne vyšší než kdekoľvek na Zemi.

- V roku 1955 došlo k explózii neznámeho telesa na obežnej dráhe (bol
pozorovaný blesk na oblohe). Vtedy bolo zaregistrovaných desať
úlomkov. Naväčší z nich mal dĺžku niekoľko desiatok metrov.