Tunguzský fenomén

T u n g u z s k ý f e n o m é n

Čo sa vlastne 30.júna v roku 1908, približne o 7 hodine ráno
na 101°53´3´´ východnej zemepisnej dĺžky a 60°44ˇ severnej šírky
v Podkamennej Tunguzske stalo ?
Mohutný výbuch neznámeho pôvodu s neskôr vypočítanou energiou 10.16
až 10.17 joulov (čo zodpovedá výkonu jadrovej elektrárne za obdobie
30 rokov !) otriasol sibírskou, husto zalesnenou tajgou a prakticky
zmazal zo zemského povrchu územie o rozlohe 2200 km štvorcových. Výpočty vykonané po explózii nevniesli do tohto fenoménu viac svetla.
Výška výbuchu bola odhadnutá na 5 až 7 km nad zemou, čo dokazuje aj
vznik lesného polomu spôsobeného tlakovou vlnou. Podľa očitých
svedkov to nebol jeden, ale až tri výbuchy nasledujúce za sebou.
Vo vedeckých kruhoch sa uznáva názor, že neznáme teleso letelo od
východojuhovýchodu smerom na západoseverozápad z azimutu 114°, s uhlom
dopadu 7 až 17° a smerovalo k vyhasnutej sopke, ktorá údajne patrí
medzi najväčšiu a najvýraznejšiu magnetickú anomáliu na našej planéte.
Teleso malo podľa týchto vypočtov priemer 50 až 70 metrov, jeho dĺžka
bola 500 až 600 metrov a pred explóziou sa pohybovalo strednou
konečnou rýchlosťou 1 až 2 km za sekundu.
Mohutnosť explózie bola ruskými vedcami odhadnutá ekvivalentom
40 000 000 ton TNT, čo je približne 8000 atómových bômb Hirošimského
typu. Explóziu sprevádzal veľký svetelný stĺp pripomínajúci jadrový
výbuch, mohutné hrmenie bolo počuť na tisíce kilometrov a zmeny tlaku
zaznamenali vo Veľkej Británii, Taliansku či Indonézii. Otrasy pôdy
zaznamenali v obrovskom priestore a sila výbuchu dokonca zmenila
pôvodný tok rieky Podkamenná Tunguzska a riečky Čunji.

Tento fenomén, resp.

čo vlastne nad sibírskou tajgou explodovalo je
vysvetľované viacerými hypotézami, pričom každá mala objasniť konečné
riešenie problému.
Pre ich nesmiernu rozmanitosť boli rozdelené asi takto:

- hypotézy náboženské (opisy v biblii, zánik Sodomy a Gomory)
- hypotézy meteoritové
- hypotézy kometárne (podobné meteoritovým)
- hypotézy nukleárne (termojadrová reakcia pri disociácii ľadového
meteoritu)
- hypotézy geofyzikálne (výbuch guľového blesku)
- hypotézy relativistické (zrážka hmoty s antihmotou)
- hypotézy apokryfné (odraz telesa do iného priestoru)
- hypotézy technicko-kozmické (výbuch kozmickej lode)

Pre zaujímavosť aspoň niektoré z nich:

- V roku 1969 uviedol v knihe "Problém Tunguzskej katastrofy" ruský
geofyzik A.Zolotov myšlienku: Tunguzské kozmické teleso nemohlo
byť ani bežným železným, kamenným ani ľadovým meteoritom. Nad tajgou
explodovalo kozmické teleso s priemerom 50 až 70 metrov s dĺžkou
550 až 560 metrov pohybujúce sa rýchlosťou 1 až 2 km za sekundu. - V roku 1990 bola publikovaná hypotéza A.Nevského a A.Balkansa.
Uvádza sa v nej: Prenikanie veľkých meteorických telies atmosférou
nadzvukovými rýchlosťami vyvoláva rad javov, pre ktoré nemáme
vysvetlenie. Teleso pri rýchlosti 6 až 22 km za sekundu unášajúce
elektróny môže prispieť k vzniku takého náboja, pri ktorom dôjde pri
výboji medzi kozmickým telesom a Zemou k efektu podobnému blesku. Premena energie pohybu telesa na energiu elektrického výboja sa
môže odohrať ako veľmi silná explózia schopná premeniť kozmické
"niečo" na oblak plynu a prachu.

- Od roku 1948 je ruský vedec A.Kazancev zástancom hypotézy o explózii
kozmickej lode. V roku 1990 bol zverejnený materiál pod názvom
"Definitívny koniec záhady", ktorý je v súčasnosti viac-menej
považovaný za definitívnu bodku za tunguzským problémom.
Z obrovského množstva hypotéz, ani jedna nevysvetľuje celý komplex
anomálií spojených s katastrofou - s výnimkou tejto, fantastickej.
Potvrdzuje ju zvláštna dráha letu telesa, ktorý musel byť riadený a
jeden nález po 68 rokoch od explózie na brehu riečky Vašky
vzdialenej tisíce kilometrov od výbuchu vo vypočítanej dráhe letu
telesa - kúsok kovu striebornej farby 1,5 kg ťažký, ktorý bol potom
rozrezaný na tri kusy a ich analýza sa robila v troch ústavoch :

Analýza kúskov kovu ukázala :
neobyčajná zliatina s obsahom 67 % ceria, 10 % lanthanu, 8 %
neodýmu a 0.4 % železa bez oxidov ako v nerezovom stĺpe v Dilíí.
Záver : takú zliatinu vzácnych zemín nedokážeme na Zemi vyrobiť
ani najmodernejšími technológiami.
Analýza úlomku v pôvodnom stave :
súčasť dielu v tvare prstenca, valca alebo gule o priemere približne
1,2 metra, lisovaná pod šialeným tlakom niekoľkých desiatok tisíc
atmosfér.Súčiastka bola pravdepodobne kusom zásobníka, vzhľadom na
svoje nezvyčajné magnetické vlastnosti .
Vo vrstvách rašeliny a v pôde na mieste výbuchu je obsah vzácnych
zemín 600 násobne vyšší než kdekoľvek na Zemi.

- V roku 1955 došlo k explózii neznámeho telesa na obežnej dráhe (bol
pozorovaný blesk na oblohe). Vtedy bolo zaregistrovaných desať
úlomkov. Naväčší z nich mal dĺžku niekoľko desiatok metrov.

Úlomky
dovtedy neboli viditeľné, čo zrejme spôsoboval čierny náter povrchu
kozmickej lode pred explóziou, po ktorej sa úlomky otočily na
lesklú stranu a stali sa viditeľnými.
To dalo základ hypotéze, že v Tunguzsku vybuchol pristávací modul.
Kozmická loď čakala na obežnej dráhe na svojho "prieskumníka"
dlhých 47 rokov a pomaly strácala výšku. Nakoniec sa zapla jej
automatika a nastal výbuch. Desať zaregistrovaných (vyditeľných)
úlomkov odvtedy údajne zhorelo v atmosfére a my sme stratily reálny,
"hmatateľný" dôkaz a tým aj možno naozaj definitívnu bodku za
Tunguzským fenoménom.. .