Zo zákonitostí vývoja hviezd plynie, že čierne diery musia vznikať na konci života veľmi hmotných nebeských telies.
Látka tvoriacu bežnú hviezdu, podobnú nášmu Slnku, je pod vplyvom dvoch protichodných síl. Jednou z nich je gravitácia, ktorá sa snaží hviezdu zmrštiť k centru, a druhou tlak, respektíve tlak horúceho plynu, ktorý sa snaží naopak roztiahnuť. Pri rovnosti obidvoch síl je hviezda v rovnováhe. Horúca hviezda avšak neustále vyžaruje zo svojho povrchu energiu. Pokiaľ by tieto straty neboli ničím nahradzované, stratila by hviezda svoju tepelnú energiu a začala by sa zmršťovať. K tomu nedochádza, pretože v blízkosti jej stredu panujú obrovské teploty a prebiehajú termonukleárne reakcie, doprevádzané uvoľňovaním veľkého množstva energie. Jadrovému spaľovaniu je tu podrobený najprv vodík, potom hélium a nakoniec ťažké prvky, uhlík, kyslík atď. Práve tieto termonukleárne reakcie dodávajú energiu, ktorú hviezda vyžaruje do priestoru. Doba, cez ktorú prebieha jadrové spaľovanie, je aktívnou periódou v živote hviezdy. Zásoba jadrového paliva hviezdy sa časom vyčerpá. Kedy k tomu príde, závisí od rýchlosti, ktorou hviezda energiu vyžaruje, a na zásobách jadrového paliva. A obidva tieto faktory sú závislé od hmotnosti, preto i dĺžka života hviezdy je určená jej hmotnosťou. Hviezdy, ktorých hmotnosť je rovná hmotnosti Slnka, žijú približne 10 miliárd rokov. Ťažšie hviezdy žijú kratšie; hviezda s hmotnosťou rovnou trojnásobku hmotnosti Slnka žije asi jednou miliardu a hviezda desaťkrát ťažšia ako Slnko iba 100 miliónov rokov.
Keď začne dochádzať zásoba jadrového paliva, začne sa hviezda, stále strácajúca energiu žiarením, postupne zmršťovať. Pokiaľ jej hmotnosť neprevyšuje 1,2 hmotnosti Slnka, ( presná hodnota maximálnej hmotnosti bieleho trpaslíka ( tzv. Chandrasekharova medza ) ale závisí na detailoch modelu, rozhodne však neprekračuje 1,5 hmotnosti Slnka) zmršťovanie sa zastaví, keď polomer hviezdy poklesne na niekoľko tisíc kilometrov ( veľkosť hviezdy je potom radovo rovná veľkosti Zeme, jej hmotnosť je ale mnohonásobne väčšia ). Hustota látky uprostred hviezdy dosahuje hodnoty až 10 12 - biliónov kilogramov na meter kubický ( je teda viac ako sto miliónonkrát väčší ako hustota v strede Zeme .Také hviezdy sa nazývajú „ biely trpaslíci “. Po svojej premene v bieleho trpaslíka hviezda postupne chladne, bez toho aby pritom podstatne menila svoj rozmer. Na rozdiel od hviezdy „ hlavnej populácie “ , tj.