Neptún

Planétu Neptún, v poradí vzdialeností ôsmu od Slnka, našiel nemecký astronóm Johann G. Galle v súhvezdí Kozorožca, blízko hviezdy Cap, 25. septembra 1846. Planéta bola vzdialená iba 52‘ od miesta vypočítaného z porúch dráhy Urána francúzskym astronómom, vynikajúcim nebeským mechanikom Urbainom J. Leverrierom. Nepravidelnosti v pohybe urána zaujali aj anglického astronóma a matematika Johna C. Adamsa. Nezávisle od Leverriera prišiel k záveru, že ich príčina je neznáma planéta. Adams vypočítal dráhu neznámej planéty o osem mesiacov skôr ako Leverrier a upozornil na ňu riaditeľov cambridgskej a greenwichskej hvezdárne. Obidvaja však napodiv nevenovali mladému Adamsovi a jeho výpočtom pozornosť. A tak planéta musela počkať až na Levrrierovu prácu, ktorá vyšla v júni 1846, a Galleho záujem o ňu. Objav ôsmej planéty bol veľkým úspechom Newtonovej gravitačnej teórie a patrí ku grandióznym vedeckým činom ľudského intelektu. Neptún patrí rozmermi k planétam obrom. Priemerom prevyšuje Zem 3,81 ráz, hmotnosťou 17,24 ráz. Na póloch je mierne sploštený: rovníkový priemer, 48 600 km, má o 1000 km väčší ako pólový. Neptúna sa okolo Slnka pohybuje v strednej vzdialenosti 30 AU po takmer kruhovej dráhe, s obežnou dobou 164,79 roka. Dráha zviera s ekliptikou uhol 1,8°. Rotačná os, okolo ktorej sa Neptún otočí raz za 22 hodín, je sklonená k rovine jeho dráhy pod uhlom 61,2°. Na pozorovanie Neptúna nevystačíme s voľným okom. Hoci je veľký, jeho jasnosť nikdy neprevýši +7,6m a uhlový priemer 2,5“. Neptún uvidíme však už v malom ďalekohľade. Je jemne modrastý. Ale ani v tých najväčších ďalekohľadoch nerozoznáme na planéte nijaké podrobnosti. Neptún je priďaleko. Nepriblíži sa k nám bližšie ako na 4309 miliónov kilometrov. Neptún sa veľmi ponáša na Urán. Táto dvojica planét obrov si je podobná nielen svojimi rozmermi, ale i zložením. Atmosféra Neptúna obsahuje prevažne molekulárny vodík. Mraky tvorí metán a čpavok. Zdá sa, že oblačnosť planéty závisí od ročného obdobia. Zmeny ročných období na Neptúne, súvisiace so sklonom rotačnej osi k rovine dráhy planéty, prejavujú sa totiž zmenami v intenzite jeho infračerveného žiarenia. Povrch planéty je pokrytý ľadom z vody a amoniaku. Teplota na ňom dosahuje –200°C. V strede Neptúna je pravdepodobne malé kamenné jadro s hmotnosťou jednej až dvoch našich Zemí a s priemerom neprevyšujúcim 1000 km. Hustotu jadra odhadujeme na 4,5-5g/cm3. Tlak v strede planéty dosahuje zhruba 7 až 8 miliónov MPa, teplota vyše 12 000 K.

Povrch Neptúna vyžiari 2,3 až 3,5 ráz viac tepla ako prijíma od Slnka. Planéta teda musí mať vlastný zdroj tepla, podobne ako Jupiter, Saturn a Urán. Neptún sprevádzajú dva mesiace: Triton a Nereida. Boh mora Neptún má tak i na oblohe svojich stálych sprievodcov; syna Tritona a morské víly Nereidy, z ktorých Amfitríta sa stala i jeho ženou. Triton je pravdepodobne jeden z najväčších mesiacov v slnečnej sústave. Jeho priemer, 3500 km, poznáme však s nepresnosťou až 50%. Okolo Neptúna sa pohybuje retrográdne vo vzdialenosti 347 500 km, po kruhovej dráhe so sklonom 160° k ekliptike. Nevylučujeme, že má metánovú atmosféru. Jasnosť Tritona, +13,6m, mierne kolíše v intervale rovnajúcom sa polovici periódy jeho rotácie. Tieto zmeny v jasnosti mesiaca si vysvetľujeme dvoma svetlými oblasťami na jeho povrchu, umiestnenými oproti sebe. Triton sa dá pozorovať už stredne veľkým ďalekohľadom. Objavil ho anglický astronóm W. Lassel roku 1846, onedlho po objave Neptúna. Druhý Neptúnov mesiac, Nereidu, objavil americký astronóm G. Kuiper až v roku 1949. Je veľmi slabý, +19,5m. Nereida sa na rozdiel od Tritona pohybuje okolo Neptúna po značne pretiahnutej elipse, so sklonom k rovine rovníka planéty 27,5°. Nereida je takmer 6 ráz menšia ako Triton. Od Neptúna je vzdialená až na 225 jeho polomerov.