Zloženie vnútra Saturna sa podobá zloženiu Jupitera. V centrálnej časti planéty, ktorej priemer neprevyšuje 25 000 km, predpokladáme hustotu látky až 20 g/cm3, pri tlakoch približne 11.106 MPa. Podobne ako Jupiter i Saturn má vnútorný zdroj tepla. Do okolitého priestoru vyžaruje aspoň 3 razy viac tepla ako prijíma od Slnka. Saturnove prstence po prvý raz pozoroval Galilei v roku 1610. Pokladal ich však za dva k planéte prisadajúce mesiace. Opísal ich až Ch. Huygens v roku 1655 a G. Cassini v roku 1666. Prstence ležia v rovine Saturnovho rovníka. Už v malom ďalekohľade sa rozložia na tri časti. Vonkajší, stredne jasný prstenec je široký 15 600 km a siaha do vzdialenosti 137 400 km od stredu planéty. Po 4800 km temnej medzere, ktorú nazývame Cassiniho delenie, nasleduje stredný, veľmi jasný prstenec. Jeho šírka je 24 000 km. Na stredný prstenec nadväzuje vnútorný, málo jasný prstenec. Jeho vonkajšia hranica je vzdialená 88 800 km od stredu planéty. Prstenec má šírku 16 200 km a jeho vnútorný okraj je 12 600 km nad mrakmi Saturna. Vnútorný prstenec poznáme od roku 1848. Dnes vieme, že prstence majú jemnú štruktúru. Skladajú sa z niekoľkých stoviek samostatných prstencov. Prstence Saturna nie sú kompaktné. Spoza nich presvitajú jasné hviezdy. Zo zmeny jasnosti zakrytej hviezdy možno usudzovať na hustotu častíc v prstenci. Hrúbka prstencov je veľmi malá, iba 2 až 4 km. Prstence sa skladajú z väčších a menších balvanov ktorých veľkosť klesá až po meteorický prach. Z 90 % sú to telesá od niekoľkých cm do 200 m. Každá častica obieha okolo Saturna samostatne, presne podľa Keplerových zákonov pohybu. Hmotnosť prstencov odhadujeme na 1021 kg, teda si na 1/70 hmotnosti Mesiaca. Hustota telies v prstenci dosahuje zhruba 1 g/cm3. Prstence ležia vnútri Rocheovej medze planéty, v oblasti, v ktorej slapové sily planéty roztrhnú väčšie teleso na drobné časti. Prstence sú teda buď zvyškový materiál protoplanetárneho mraku, ktorý sa v blízkosti veľmi hmotnej planéty nemohol sformovať na mesiac, alebo ide o časť mesiaca, či mesiacov, ktoré Saturn slapovými silami postupne sťahoval a po prekročení Rocheovej hranice rozdrobil na drobné úlomky. Medzery medzi prstencami vznikli vzájomným gravitačným účinkom Saturna a jeho mesiacov na rozdrobený materiál. Keďže rovina rovníka je sklonená k ekliptike pod uhlom 26,7° a obežná dráha planéty leží takmer v ekliptike, orientácia prstencov sa voči nám počas 29,46 ročnej obežnej dobe Saturna mení. Raz ich vidíme zospodu, inokedy zvrchu alebo zboku.