Zhruba každých 15 rokov vidíme prstence celkom otvorené, pričom nám zakrývajú striedavo južnú, alebo severnú pologuľu planéty. O 7,5 roka po takomto pohľade sa dívame na Saturn presne v rovine jeho prstencov. Vtedy miesto prstencov vidíme iba ich tmavý priemet na kotúči planéty. Okolo Saturna obieha 14 mesiacov. Z nich 12 takmer v rovine rovníka planéty. Až donedávna sme z nich poznali iba 9. Prvý desiaty mesiac Saturna našiel E. Pickering v roku 1904. Nazval ho Themis. Mesiac sa však viac nepodarilo pozorovať. Pokladáme ho za stratený. Ešte ďalšie dva možné mesiace Saturna pozorovali zo Zeme A. Dollfus, J. Fountain a S. Larson v roku 1966. Avšak ani existencia Janusa, ako Dollfus navrhol pomenovať svoj objekt, ani existencia Fountainovho-Larsonovho objektu v čase objavu dostatočne dokázaná. Oba tieto mesiace s niekoľkými ďalšími našli astronómovia roku 1980 pri prezeraní snímok z Voyagera 1. Päť z objavených telies má dráhy určené s dostatočnou presnosťou. Preto sa nám už nemôžu stratiť a roku 1982 sa dostali definitívne do zoznamu mesiacov Saturna. 3iesty s menom Atlas sa medzi mesiace Saturna oficiálne ešte nedostal. Rhea obieha okolo Saturna takmer po kruhovej dráhe raz za 4,53 dňa vo vzdialenosti 526 800 km. Tento v poradí tretí objavený Saturnov mesiac má priemer 1520 km, hmotnosť 23.1020 kg a strednú hustotu 1,25 g/cm3. Svojou jasnosťou 9,7m v opozícii planéty je druhým najjasnejším mesiacom Saturna. Najväčším a súčasne i najjasnejším mesiacom Saturna je Titan s priemerom 5840 km. Rozmerom teda ďaleko prevyšuje Merkúr. Jasnosť mesiaca v opozícii Saturna dosahuje 8,3m. Titan obieha okolo planéty raz za 15,96 dňa vo vzdialenosti 1 222 200 km. Roku 1655 ho objavil Huygens ako prvý Saturnov mesiac. Atmosféra Titana je z dusíka a metánu. Mraky v atmosfére sa pohybujú rýchlosťou asi 1 m/s. Teplota v horných vrstvách atmosféry dosahuje –200 °C. Povrch mesiaca je pravdepodobne pokrytý ľadom z vody a z amoniaka. Titan má strednú hustotu 1,34 g/cm3. Jeho hmotnosť dosahuje 1,4.1023 kg, čo je takmer dvojnásobná hmotnosť nášho Mesiaca. Iapetus, druhý najväčší Saturnov mesiac s priemerom 1440 km, má viazanú rotáciu. Okolo planéty obehne práve za čas, za ktorý sa otočí okolo svojej osi, za 15,95 dňa. Jeho povrch je najtmavší zo všetkých Saturnových mesiacov. Albedo má premenné a jeho hodnota kolíše od 0,07 do 0,35.Jasnosť mesiaca medzi východnou a západnou elongáciou sa zväčší až o 2m, čo svedčí o nepravidelnosti telesa. Na Iapetusovi je zaujímavá veľmi jasná južná polárna čiapka. Iapetus je jedným z dvoch mesiacov Saturna, ktorých dráhy neležia v rovine rovníka planéty.