Pozorovania o rok neskôr existenciu prstencov potvrdili a súčasne rozšírili ich počet z pôvodne určených 5 na 9. Sústava Uránových prstencov sa nachádza v pásme vzdialenom od stredu planéty 42 092 km až 50 848 km. Všetky prstence ležia v jednej rovine totožnej s rovinou rovníka planéty. Najvýraznejší vonkajší prstenec, Epsilon (prstence dostali mená podľa gréckej abecedy, počnúc od vnútorného: Kappa, Ioata, Theta, Alpha, Beta, Eta, Gamma, Delta, Epsilon), je takmer nepriehľadný a široký asi 100 km. Šírky ostatných prstencov dosahujú 10 až 15 km. Prstence sú od seba oddelené medzerami. Najužšia medzera má šírku 175 km, najširšia 2340 km. Zloženie prstencov sa podobá zloženiu Saturnových prstencov. Ale ich hmotnosť je menšia ako hmotnosť prstencov Saturna. Objavenie prstencov Jupitera a Urána má významný kozmologický dosah pri tvorbe modelov vzniku a vývoja planetárnych sústav. Keďže prstence ležia v rovine rovníka Urána, ktorá je takmer kolmá na ekliptiku, ich priemety na našej oblohe dosahujú ešte výraznejšie zmeny ako pri Saturnových prstencoch. Počas každého 84-ročného obehu Urána okolo Slnka ich vidíme dva razy v celej šírke, dva razy sa zase stiahnu do jedinej čiary. Za prstencami Urána obieha päť mesiacov, ktoré možno pozorovať až v stredne veľkých a veľkých ďalekohľadoch. Ich dráhy sú takmer kruhové a ležia presne v rovine rovníka planéty. Iba najmenší z nich, Miranda, s priemerom 650 km, má dráhu nepatrne odklonenú od roviny rovníka. Priemety dráh mesiacov na našu oblohu sú podobné ako priemety prstencov. Závisia od polohy Urána na jeho obežnej dráhe. Raz ich pozorujeme ako kružnice, inokedy ako rôzne elipsy a z času na čas ako priamky. Poruchy vonkajšieho prstenca Epsilon naznačujú možnosť existencie ďalšieho mesiaca medzi prstencami a Mirandou, ktorá je v súčasnosti najbližšie k planéte, na 135 400 km. Všetky mesiace Urána majú dráhy prakticky retrográdne, lebo obiehajú okolo planéty s retrográdnym pohybom voči Slnku. Vo všeobecnosti ich však nezatrieďujeme medzi telesá s retrográdnym pohybom, pretože okolo Urána obiehajú normálnym smerom. Najväčším a súčasne i najjasnejším mesiacom Urána je Titania s priemerom 1690 km. Planétu obieha vo vzdialenosti 456 000 km. Najvzdialenejším mesiacom Urána je 0beron, vzdialený 610 200 km. Je iba o niekoľko km menší ako Titania. Mená Uránových mesiacov sú výnimočné. Pri ich pomenúvaní sa nezachovala tradícia antickej mytológie. Mesiace predstavujú postavy z hier klasika divadelnej tvorby, W. Shakespeara: Sen noci svätojánskej zastupuje kráľovská dvojica Titania a Oberon.