Jeho prvoradým cieľom je pozorovanie Zeme a osobitne výskum prírodných zdrojov, atmosféry a lúčov X a gama. Po zrážke s vesmfrnou lod'ou Progress, 25. júna 1997, na Spectre boli poškodené slnečné panely, čím došlo na stanici k výraznej strate elektriny.
Spojený s modulom Kristall, americký raketoplán Atlantis vypustil v roku 1995 protiľahlý modul. Je určený pre spojenie amerických vesmírnych raketoplánov so stanicou Mir.
Priroda (1996) je posledným modulom pripojeným k stanici Mir. Spojený 26. apríla 1996 posilnil zo stanice pozorovaciu schopnosť Zeme. Určený pre otázky ekologické a životného prostredia, umožňuje určiť vplyvy na veľké priemyselné oblasti, skúmať koncentráciu ozónu, teplotu oceánov ako aj mraky.
Stanica Mir
Vyslanie hlavného bloku: 19. február 1986
Obežná dráha: medzi 380 - 410 km
Sklon: 51,60° voči rovniku
Doplnujúce moduly:
1987: Kvant 1
1989: Kvant 2
1990: Kristall
1995: Spektr
1996: Priroda
Celková váha: 130 ton
Celková dĺžka 40 m
Užitočný objem: 400 m3
Vesmírne lode zabezpečujúce styk medzi stanicou a Zemou
Autonómia stanice Mir je relatívne obmedzená a jej vyťaženie si vyžaduje pravidelné zásobovanie. Preto je pripravená prijímať viacero typov vesmírnych lodí:
- Pilotované lode Sojuz určené na prepravu spationautov (obmedzené na tri osoby) a trochu materiálu medzi Zemou a stanicou (a tak isto v opačnom smere). Sú zhotovené tak, aby boli schopné zabezpečiť samostatný let počas piatich dní (sú potrebné dva dni pre vykonanie cesty Zem - Mir) a môžu ostať spojené so stanicou až 180 dní. Sojuz s celkovou váhou 7 ton a objemom 10 m3, má tri pretlakové oddelenia: jedno je určené pre prístroje, druhým je modul pre obývanie a tretí je trojtonový zostupný modul. Lode Sojuz sú tiež určené pre záchranu spationautov, ktorí by museli opustiť svoju kabínu.
- Lode Progres sú schopné dosiahnuť vesmírnu stanicu a v automatickom režime sa s ňou spojiť. Sú využívané pre zásobovanie potravinami a vodou. Prepravujú vedecké pristroje, ale tiež každých šesť až osem týždňov aj poštu pre kozmonautov a ich osobné veci. A tiež prostredníctvom týchto lodí sa dopravuje palivo ergol určené k tomu, aby motory stanice mohli opäť vysunuť stanice vyššie, pretože tieto pod vplyvom atmosferického trenia sa približujú k zemi.
(definícia: ergol je palivo používané pre motory štartovacích rakiet, družíc a stanice Mir. Všetky vesmírne štartovacie rakety sú založené na chemickom pohone.