Vytvorené plyny sú výsledkom spaľovania tekutej alebo tuhej substancie pomenovanej ergol).
- Americké raketoplány (od roku 1995).
Experimenty uskutočnené na palube stanice
Stanica Mir predstavuje výnimočné výskumné laboratórium, ktoré je zbavené zemskej príťažlivosti. Takže časti systému pohybujúceho sa voľným pádom sa nachádza v situácii mikropríťažlivosti (micropesanteur).
(definícia: mikropríťažlivosť je originálnou charakteristikou v prostredí vesmírnej lode na obežnej dráhe, ktorá na zemi je neopakovateľná. Prejavuje sa stratou javov, obvyklých pre bezváhový stav).
Stovky experimentov uskutočnených na palube Mir boli zamerané hlavne na astronómiu, astrofyziku, pozorovanie Zeme, geofyziku, medicínu, biológiu, botaniku a na vedu o materiáloch.
Francúzska účast'
Od roku 1982, keď sa Francúzsko zúčastnilo na prvom obývanom lete na Sojuz-7, rozvíja svoj originálny program vedeckých a technologických misií. Prvý francúzsky vesmírny let na palube stanice Mir sa uskutočnil v rámci misie Aragatz. V jeho priebehu Jean-Loup Chrétien uskutočnil výstup do voľného priestoru, ktorý trval 5 hodín 56 minút.
V júli 1989 Francúzsko podpísalo so ZSSR dlhodobú dohodu z oblasti obývaných vesmírnych letov. Prvý let tejto série pokrstený Antarés sa uskutodnil od 27. júla do 10. augusta 1992. V júli sa uskutočnil podpis memoranda, na základe ktorého sa Rusko a Francúzsko dohodlo uskutočniť do roku 2000 štyri obývané lety. Misia Altair sa uskutočnila v júli 1993 s rovnakým užitočným zaťažením ako v misii Antarés a obohatená o dve nové experimenty. V roku 1996 Claudie André-Deshaysová, lekárka výskumníčka sa stala prvou Francúzskou, ktorá letela do vesmíru počas 16 dňovej misie. V roku 1998 v misii Pégase ju nasledoval Léopold Eyharts. Perséus bude poslednou misiou, ktorú spationaut CNES uskutoční na palube stanice MIR.
MISIE CNES NA PALUBE MIR
Aragatz
26. 11. - 21. 12. 1988
letel: Jean-Loup Chrétien
náhradník: Michel Tognini Altair
1. - 22. 7. 1993
letel: Jean-Pierre Haigneré
náhradníčka: Claudie André-Deshaysová

Článok:

Trosky Miru zmizli vo vodách Tichého oceánu 23.3.2001
zdroj: TASR Veda a technika

Ruská orbitálna stanica Mir dnes ráno prestala existovať. Zvyšky 140-tonového komplexu, ktoré v atmosfére nezhoreli, dopadli približne o 07.00 h SEČ východne od Nového Zélandu. Od pôvodne stanovenej trajektórie sa Mir odklonil na juhozápad asi o 1500 kilometrov. Posledný manéver spomalenia stanice Mir neprebehol úplne podľa predstáv ruského riadiaceho strediska. Posledné z troch brzdení malo trvať 20 minút, ale skôr, ako riadiace stredisko motory pomocnej nákladnej lode Progress vyplo, bolo spojenie s klesajúcim Mirom prerušené.