Predtím, ako bol Pluto objavený, astrónomovia na základe obežných dráh Neptúnu a Uránu vypočítali, že za ich dráhami sa musí vyskytovať ešte jedna planéta. Počiatkom roku 1900 americký astronóm Percival Lowell určil miesto, kde by sa nová planéta mohla nachádzať: niekde v súhvezdí Blížencov alebo Býka. Začal ju hľadať, ale márne. Zomrel roku 1916. Mladý Americký astronóm Clyde Tombaugh pokračoval v pátraní na Lowellovom observatóriu vo Flagstaffe v Arizone. S hľadaním novej planéty začal roku 1927. 29. februára 1930 pozrel na dve snímky, ktoré boli zhotovené 23. a 27. januára. Jedna „hviezda“ zmenila polohu.
Nebola to však hviezda, ale nová planéta. Bolo to tesne vedľa miesta, ktoré pre ňu určil Lowell. Dostala pomenovanie od 11-ročnej Venetie Burneyovej podľa rímskeho boha smrti(pretože planéta je pustá a bez života). Pluto, deviata planéta od Slnka, je studený, tmavý svet, kde Slnko vyzerá len ako jasná hviezda na oblohe. Pluto je menšie ako náš Mesiac a jeho teleso je zložené so zmesi hornín a ľadu.Jeho povrch je pokrytý zmrznutým metanom a dusíkom. Jeho póly sú jasnejšie ako ostatné oblasti. Má riedku atmosféru, ktorá sa tvorí, keď je planéta blízko pri Slnku, ale zamŕza, keď sa od Slnka vzďaluje.Pluto má najexcentrickejšiu(je veľmi „pretiahnutú“) dráhu so všetkých planét Slnečnej sústavy.Vedci plánujú vyslať k Plutu sondu, ktorá by preskúmala jeho atmosféru skôr ako opäť zmrzne. Dráha Pluta je odklonená od ekliptiky viacej, ako dráhy ostatných planét. Keď je najbližšie pri Slnku je vzdialený 4,425mld. km a keď je najďalej je to 7,375mld. km. Jeden obeh trvá 248.5 roka a asi 20 z týchto rokov je Pluto bližšie k Slnku než Neptún. Tieto neobvyklé vlastnosti vedú niektorích astronómov k domienke, že Pluto je možno v skutočnosti veľká planétka. Na Plute by vďaka 7/100 garvitácii 45-kg pozemšťan mal hmotnosť 3kg.
Niektorí astronómovia sa domnievajú, že Pluto nie je poslednou planétou. Jeho hmotnosť je totiž príliš malá na to, aby spôsobovala pozorované výkyvy v dráhach Urána a Neptúna. Predpokladajú, že musí existovať aj desiata planéta X. Musí byť veľmi vzdalená, ináč by ju už boli objavili. Aby však vysvetlili poruchy dráh, musí byť poriadne veľká.
Jediný Plutov mesiac, Cháron bol objavený v roku1978 astronómom James Christy-m z U. S. Naval Observatory vo Washingtone, keď si na fotografiách Pluta všimol niejaký výrastok.Detailnejšie fotografie ukázali, že Pluto má jeden veľký mesiac.
Cháron mal
pravdepodobne kedysi podobné zloženie ako Pluto. Teraz je ale Cháron pokrytý hlavne tmavým ľadom a Pluto najviac svetlým zamrznutým metanom. Možno preto, že molekuly metanu boli z Cháronu postupne priťahované smerom k Plutu jeho silnejším gravitačním poľom. Rovnako, ako iné objekty v obežnom systéme, obiehajú i Pluto a Cháron okolo spoločného ťažiska. Cháron je veľký mesiac, jeho priemer meria asi polovicu priemeru Pluta, a obsahuje 12 percent celkovej hmoty sústavy. Ťažisko sústavy leží mimo povrchu Pluta, preto niektorí astronómovia vravia, že Pluto a Cháron je v skutočnosti dvojplanéta. Cháron je vždy otočený k plutu jednou stranou a na hviezdnej oblohe je zavesený ako jeho zamrznuté dvojča.
Americké sondy poletia na Pluto
Nadšení vedci privítali schválenie vesmírnej misie na planétu Pluto, na ktorej by mohol existovať život.
Americké sondy poletia na Pluto!
Vedci považujú toto rozhodnutie za víťazstvo verejného záujmu. Ľudia dali politikom najavo, že chcú, aby NASA preskúmala Pluto - jedinú doteraz nepreskúmanú planétu slnečnej sústavy a oni odpovedali kladne. Navyše, ak by kongres financovanie zamietol, možnosť dosiahnuť vzdialený svet by bola na niekoľko generácií stratená. Obežná dráha Pluta ho totiž nesie čoraz ďalej od Slnka, atmosféra sa ochladzuje a ľudstvo by stratilo možnosť vidieť jeho atmosféru predtým, než v roku 2015 zamrzne a skondenzuje.
Misia bude trvať 10 až 12 rokov, najbližšia a zároveň posledná možnosť na vypustenie modulu bude v roku 2006, kedy ho gravitácia Jupitera pomôže nasmerovať priamo na Pluto. Americká vláda tiež podporila plán umiestniť vesmírne plavidlo na obežnú dráhu Európy, jedného z hlavných mesiacov Jupitera. Napriek tomu, že je pokrytá ľadom, vedci predpokladajú výskyt primitívneho života.
Ďalším chvályhodným rozhodnutím bolo schválenie rozpočtu v hodnote skoro jednej miliardy dolárov na vývoj nového vesmírneho teleskopu, ktorý má v roku 2007 nahradiť dnes už vyše 10 rokov starý Hubblov teleskop.
Stručné fakty
Stredná vzdialenosť od Slnka 5900 mil. km= 39,5x Zem34 Slnko
Najmenšia vzdialenosť od Slnka 4425 mil. km
Najvetšia vzdialenosť od Slnka 7375 mil. km
Doba obehu okolo Slnka 248, 43 pozem.
roku
Rýchlosť obehu okolo Slnka 4,74 km/s
Doba otočenia okolo vlastnej osy 6,387 dňa (6dní a 9 hodín)
Priemer planéty 2200 km až 2400 km
Hmotnosť ( Zem = 1 ) 0.01= 1.29 x 1022 Kg
Priemerná hustota ( voda = 1 ) 2.03= 2000 kg/m3
Teplota na povrchu - 233 °C= 40 Kelvina
Chemické složenie atmosféry N2, CH4, CO
Chemické zloženie povrchu H2O, N2, CH4, CO- vo forme ľadu
Mesiace 1-Cháron
Príťažlivosť na povrchu ( Zem = 1 ) 0.07
Sklon osi k dráhe obehu 98,8 stupňa
Sklon dráhy pluta k ekliptike ostatných planét 17,6 stupňa
Rovníkový priemer 2 284 km
Meno Priemer (km) Vzdialenosť (km) Obežená doba Sklon(stupne)
Cháron 1200 20000 6,3867dní 55
.
